Globálne otepľovanie spôsobuje, že pôvodne subtropické parazity sa začínajú postupne sťahovať a udomácňovať v strednej a severnej Európe. Kliešť známy ako Hyalomma dokáže (na rozdiel od domácich druhov) aktívne bežať za svojím hostiteľom a je hlavným prenášačom nebezpečnej krvácavej horúčky. Vedci predpokladajú, že pri súčasnom tempe otepľovania bude trvalé udomácnenie týchto exotických druhov na južnom Slovensku otázkou len niekoľkých dekád. Na základe informácií TASR to píšu Regióny.sk.
Klimatické zmeny a s nimi spojené rastúce teploty začínajú postupne meniť prirodzený výskyt parazitov v Európe. Podľa najnovších varovaní vedcov hrozí, že na územie Slovenska môžu kvôli otepľovaniu v dohľadnej dobe prísť nebezpečné subtropické kliešte a cudzokrajné parazity. A nielenže môžu prísť, môžu sa tu aj udomácniť.
Klimatický trend spôsobuje, že niektoré pôvodne subtropické organizmy sa začínajú udomácňovať v oblastiach strednej či dokonca severnej Európy. Odborníci odhadujú, že ak bude otepľovanie pokračovať rovnakým spôsobom ako doteraz, trvalé udomácnenie nových, doteraz nevídaných druhov kliešťov bude na južnom Slovensku realitou už v priebehu najbližších desaťročí. Síce už v súčasnosti sa môžu objaviť v našom regióne, no zatiaľ ide len o ojedinelé prípady. Tunajšiu zimu v otvorenej prírode by tieto teplomilné článkonožce nedokázali prežiť. Zatiaľ. Vyplýva to z oficiálneho odborného vyjadrenia Branislava Peťka z Parazitologického ústavu Slovenskej akadémie vied.
Podľa renomovaného parazitológa je v subtrópoch rozšírených hneď niekoľko nebezpečných druhov kliešťov, ktoré sa už v tejto chvíli dali na pochod naprieč európskym kontinentom. Typickým príkladom je kliešť psí, ktorý nesie odborný názov Rhipicephalus sanguineus. Tento druh žije hlavne v teplých oblastiach Stredomoria, avšak najnovšie hlásenia vedcov potvrdzujú jeho širší výskyt už aj na území susedného Maďarska, a to dokonca v blízkosti hraníc so Slovenskom.
Tento parazit už bol ojedinele zaznamenaný aj priamo na našom území. Výskumníci dokonca zdokumentovali aj prípad jeho dočasného udomácnenia. Kliešť psí sa dokázal úspešne rozmnožiť priamo v jednom z bytov v Bratislave, kam ho majitelia nevedomky priniesli na svojom psovi z prímorskej dovolenky. Profesor Peťko však upokojuje, že vo voľnej prírode by tento jedinec nemal prežiť zimné mesiace.
Kliešte Hyalomma lietajú do Európy na chrbtoch vtákov
Ďalším potenciálne rizikovým druhom je kliešť z rodu Hyalomma. Jeho izolované nálezy boli už viackrát potvrdené v regióne severnej aj strednej Európy. Do týchto netypických oblastí sa parazit dostáva najčastejšie vďaka vtáctvu. Tento druh je špecifický tým, že počas svojho celého životného cyklu vystrieda len dvoch hostiteľov. Svoje počiatočné vývinové štádiá, ktorými sú larva a nymfa, dokáže bez problémov prečkať na tele jedného jediného živočícha. Hostiteľom sú často práve migrujúce vtáky, ktoré parazity nekontrolovane roznášajú po celom svete. Z vtákov následne kliešť odpadáva v štádiu plne nacicanej nymfy.
Ak nymfa nájde v pôde vhodné teplotné podmienky, úspešne dorastie na dospelého jedinca. Ten následne začína vyhľadávať svojho druhého hostiteľa, ktorým sú spravidla veľké kopytníky či iné veľké zvieratá. Peťko však dodáva, že potrebná teplota vzduchu a samotnej pôdy v našich zemepisných šírkach zatiaľ nedosahuje požadované limity. Chladnejšia klíma nateraz úspešne blokuje masívny vývin nymf na dospelé jedince vo voľnej prírode.
Exotický parazit beží za svojou obeťou
Kliešť z rodu Hyalomma vyvoláva u odborníkov obavy najmä kvôli svojmu špecifickému správaniu. Na rozdiel od našich domácich kliešťov, ktoré pasívne čakajú na steblách trávy a na obete sa chytajú pomocou statickej elektriny, tento subtropický druh dokáže svojho hostiteľa vyhľadávať a prenasledovať. Hyalomma patrí medzi rozmerovo veľké kliešte. Veľkosťou je porovnateľný s naším najväčším domácim druhom, ktorým je pijak stepný. Od nášho domáceho zástupcu sa však výrazne odlišuje tým, že má veľmi tenkú a výrazne dlhšiu takzvanú hlavičku.
Zároveň má dlhé, svetlo pruhované nohy. Práve táto anatomická výhoda mu umožňuje pohybovať sa nevídanou rýchlosťou a doslova bežať za vybraným hostiteľom.
Podľa vedcov z SAV netreba pri súčasných nálezoch dospelých jedincov v našich podmienkach zabúdať ani na komerčnú prepravu. Parazit sa k nám môže poľahky doviezť skrytý v rôznych poštových balíkoch alebo prepravných kontajneroch, do ktorých vliezol v krajine svojho pôvodu. Stále je však otázne, či sú tieto jedince v našich chladných podmienkach schopné plnohodnotne napadnúť človeka alebo veľké zviera a preniesť naň nebezpečnú tropickú nákazu.
Prenášaš krymsko-konžskej horúčky
Exotické kliešte prinášajú riziká, ktoré presahujú hrozby našich obyčajných kliešťov. Ten u nás štandardne prenáša lymskú boreliózu či obávanú kliešťovú encefalitídu. Druh Hyalomma je však hlavným prenášačom nebezpečného vírusu, ktorý u ľudí vyvoláva vážnu horúčku s masívnym krvácaním do kože a vnútorných orgánov. Toto ochorenie sa odborne nazýva krymsko-konžská hemoragická horúčka.
Peťko pritom v závere svojej analýzy upozorňuje na ešte jeden dôležitý fakt. Tento nebezpečný vírus dokáže vo svojom tele prenášať aj náš domáci kliešť pijak stepný, odborne označovaný ako Dermacentor marginatus. Prirodzený areál rozšírenia tohto domáceho druhu v Európe už v súčasnosti priamo zasahuje aj na územie južného Slovenska, kde ho vedci počas svojich terénnych výskumov nachádzajú pomerne často.
Dobrou správou pre verejnosť nateraz zostáva aspoň to, že samotné ochorenie krymsko-konžskej horúčky sa na našom území zatiaľ nevyskytuje.
