Peňaženky Slovákov sa tento rok plnia pomalšie, než by si mnohí želali. Reálna mzda v druhom štvrťroku medziročne klesla o 0,5 percenta, čo znamená, že si toho z výplaty kúpime o čosi menej ako rok dozadu Za celý prvý polrok síce ešte vychádza mierny reálny rast, konkrétne o 0,9 percenta, no trend je zjavný. Vyplýva to z údajov, ktoré predstavili personálne spoločnosti Grafton a Gi Group v rámci svojho mzdového prieskumu. Upozornil na ne spravodajský portál agentúry TASR.
Za spomalením podľa Martina Mala, ktorý vedie spoločnosti Grafton a Gi Group v Česku aj na Slovensku, stoja dva hlavné faktory, a to veľmi slabý rast ekonomiky a stále vysoká inflácia. Naša ekonomika v prvom štvrťroku rástla len o 0,8 percenta a v druhom o 0,9 percenta. Ceny pritom stúpali tempom zhruba od 3,5 do 4,1 percenta. Ak firmy nerastú, nemajú veľa priestoru na výraznejšie zvyšovanie platov. A keď sa k tomu pridajú rýchlo rastúce ceny, aj nominálne vyššia výplata môže v skutočnosti znamenať menej peňazí na nákupy, bývanie či energie.
Pre lepšiu predstavu, podľa Štatistického úradu SR sa priemerná nominálna mzda v druhom štvrťroku medziročne zvýšila o 3,2 percenta. Inflácia však tento nárast polhtila v plnej výške. Ide o prvý reálny pokles miezd od tretieho štvrťroka 2023, referuje Startitup.
Priemer je 1 707 eur
Priemerná hrubá mesačná mzda na Slovensku dosahuje 1 707 eur. V porovnaní s Európskou úniou je to približne 51 percent priemernej európskej mzdy, čo znamená, že Slovensko v tomto ukazovateli zaostáva aj za krajinami strednej a východnej Európy. Za celý prvý polrok vychádza priemerná mzda na 1 659 eur. Nominálne stúpla o 4,6 percenta, reálne už spomínaných 0,9 percenta.
Najviac si v druhom štvrťroku zarobili ľudia vo finančníctve a poisťovníctve a v energetike (elektrina a plyn), kde priemer presahuje 2 900 eur. Na opačnom konci je ubytovanie a stravovanie s priemerom 974 eur. Priemysel sa dostal na 1 878 eur a obchod na 1 596 eur. Najviac si pohoršila verejná správa, kde platy nominálne klesli o 4,8 percenta a reálne až o 8,2 percenta.
Rozdiely sú potom aj medzi regiónmi. V Bratislavskom kraji priemerná mzda presahuje 2 000 eur, v Košickom kraji dosiahla 1 643 eur a v Prešovskom kraji sa zastavila tesne pod hranicou 1 360 eur. Podľa Štatistického úradu je Bratislavský kraj s priemerom 2 012 eur jediným regiónom, ktorý presahuje celoslovenský priemer. Prešovský kraj mal v druhom štvrťroku priemernú mzdu 1 359 eur, no paradoxne v ňom mzdy reálne rástli najrýchlejšie, o 0,9 percenta. Naopak, najhoršie dopadol Košický kraj s reálnym poklesom o 2,7 percenta.
Pozície a vekové skupiny
Kým väčšina zamestnancov reálne stráca, pri technických pozíciách idú mzdy hore. Firmy totiž nevedia nájsť dostatok kvalifikovaných ľudí a za tých, ktorých nájdu, sú ochotné si poriadne priplatiť. Silný dopyt pretrváva aj po špecializovaných technologických profesiách. Pre ľudí v IT, inžinieringu či iných technických odboroch je to teda relatívne dobrá správa. Ich vyjednávacia pozícia je silná aj vtedy, keď ekonomika rastie len veľmi pomaly alebo takmer vôbec.
Úplne iný obraz ukazujú údaje o začínajúcich zamestnancoch. Pracovných miest vhodných pre ľudí na začiatku kariéry je na Slovensku medziročne o 16 percent menej. Nezamestnanosť mladých do 26 rokov sa pritom drží na úrovni 18 percent.
Čo nás čaká
Ministerstvo financií odhaduje, že slovenská ekonomika v roku 2027 porastie o 1,5 percenta. Aby sa to podarilo, budú potrebné nové investície, keďže dnešný rast stojí najmä na spotrebe domácností. Očakáva sa aj pokles inflácie, čo by mohlo otvoriť priestor na mierny rast reálnych miezd. Netreba však čakať zázraky. Návrat k reálnemu rastu miezd o tri až štyri percentá, na ktorý sme boli kedysi zvyknutí, v najbližšom období nie je veľmi pravdepodobná možnosť.
Firmy budú podľa Mala musieť čoraz viac siahať po ľuďoch, ktorí majú dnes na trhu práce menšie zastúpenie. Ide napríklad o ľudí nad 55 rokov, študentov alebo rodičov, ktorí sa vracajú z rodičovskej dovolenky. Bez nich bude nedostatok pracovnej sily cítiť ešte viac. Dôvodom je aj demografický vývoj, keďže Slovensko môže do roku 2050 prísť približne o 600-tisíc obyvateľov, čo sa určite prejaví aj na počte ľudí, ktorí môžu pracovať.
