Slovensku naozaj hrozí, že príde o milióny eur určené na záchranu vzácnych biotopov, ohrozených vtákov a boj s klimatickými zmenami. Peniaze z prestížneho európskeho programu LIFE, ktoré by mohli pokryť až tri štvrtiny nákladov na zelené projekty, zastavili na mŕtvom bode. Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) preveril fungovanie tohto mechanizmu a zistil, že kvôli pasivite a chaose na ministerstve životného prostredia hrozí, že sa tieto zdroje presunú do iných členských štátov.
Pre lepší kontext, program LIFE patrí medzi hlavné nástroje Európskej únie (EÚ) na podporu klímy a ochrany prírody, pričom o jeho koordináciu sa stará priamo Európska komisia. Zatiaľ čo v predošlom programovom období (v rokoch 2014 až 2020) štát cez spolufinancovanie podporil 23 projektov za 25 miliónov eur, v aktuálnom období (2021 až 2027) je stav oveľa horší, informuje spravodajský portál agentúry TASR.
Rezort životného prostredia totiž zmenil doterajší postup a do májovej uzávierky kontroly neprijal ani jednu novú zmluvu o spolufinancovaní. Stalo sa tak napriek tomu, že viaceré slovenské projekty už dostali zelenú priamo od Európskej komisie. V štátnom rozpočte na rok 2026 na ne čaká 5 miliónov eur. Výsledkom je, že z tejto vyčlenenej sumy neodišiel na podporu pripravených projektov jediný cent.
Šesť riaditeľov a päť rokov bez súťaže
Kontrolóri si tiež posvietili na konkrétnu vzorku jedenástich projektov, ktoré zastrešovalo sedem rôznych inštitúcií, univerzít a ochranárskych združení. Zatiaľ čo mimovládne organizácie, univerzity či energetici svoje úlohy plnili, úplným prepadákom bola štátna inštitúcia. Štátna ochrana prírody SR ako jediný prijímateľ zlyhala na celej čiare. Nevyčerpala žiadne národné ani európske financie, a teda nesplnila svoje zmluvné záväzky.
Dôvodom boli neprehľadné interné procesy a obrovská fluktuácia vo vedení, keďže na poste generálneho riaditeľa sa vystriedalo až šesť ľudí. Aby toho nebolo málo, štátni ochranári za celých päť rokov nedokázali vyhlásiť ani verejné obstarávanie na výrub inváznych drevín, neposielali žiadosti o platby a ministerstvo o problémoch včas neinformovali. Celý projekt muselo na poslednú chvíľu zachraňovať ochranárske združenie BROZ, ktoré na seba prevzalo zabezpečenie dodávateľa a splnenie cieľov. Samozrejme, robilo to v silnej časovej tiesni.
Brzdia úspešné iniciatívy
Problémom však nie je len príprava projektov, ale aj samotné fungovanie ministerstva ako národného koordinátora. Kontrola NKÚ odhalila alarmujúce naťahovačky pri schvaľovaní zálohových platieb, vyúčtovaní refundácií aj pri potvrdzovaní zmluvných dodatkov, pričom úradníkom úplne chýbali akékoľvek záväzné časové limity.
Spracovanie podkladov sa bežne naťahovalo na celé mesiace, v extrémnych prípadoch trvalo schvaľovanie žiadostí až 590 dní. Pozor, nie bežných dní, ale len pracovných dní, čo znamená viac ako dva roky čakania. Celá agenda zároveň dopláca na personálne poddimenzovanie a neustále reorganizácie, ktoré narúšajú kontinuitu práce.
Ak štát urýchlene nenastaví pevné riadiace procesy a jasné termíny, Slovensko nesplní svoje záväzky v ochrane prírody a európske milióny definitívne prepadnú v prospech šikovnejších susedov.
Na čo presne by peniaze mali ísť
Peniaze z LIFE, ako sme naznačili vyššie, slúžia na záchranu nášho prírodného prostredia a na praktické kroky v boji s klimatickými zmenami. Organizácie a odborníci z nich financujú napríklad obnovu chránených území a vzácnych biotopov v európskej sieti Natura 2000, likvidáciu inváznych rastlín a drevín, ktoré vytláčajú pôvodnú prírodu, aktívnu ochranu ohrozených druhov vtáctva či systémové merania a zlepšovanie kvality ovzdušia.
Nejde teda o žiadnu zbytočnú byrokraciu, ale o reálne práce v teréne, výsadbu, čistenie krajiny a vedecký výskum, kde Brusel dokáže preplatiť až 75 percent všetkých nákladov.
Pokiaľ štát bude pokračovať v doterajšej pasivite, nevyčerpané milióny sa jednoducho presunú inam, respektíve do krajín, ktoré majú svoje projekty pripravené a zmluvne pokryté. Pre nás to znamená, že naplánované záchranné práce v teréne sa buď úplne zastavia, alebo ich štát bude musieť niekedy v budúcnosti zaplatiť z vlastného štátneho rozpočtu, a to v plnej výške. Asi ani netreba hovoriť, že pri súčasnom stave verejných financií na niečo také peniaze nebudú.
Je tu však ešte jeden vážny dôsledok, ktorým sú záväzky voči EÚ. Slovensko sa pri vstupe do EÚ zaviazalo chrániť určité druhy a biotopy v definovanom stave. Pokiaľ tieto podmienky nesplníme, ešte k tomu kvôli nečinnosti úradov a zastaveným projektom, Európska komisia voči nám môže spustiť konania o porušení povinností (infringementy). Tie spravidla vedú k vysokým pokutám, ktoré opäť nezaplatí nik iný, než my z našich daní.
