Od 1. januára 2027 začínajú na Slovensku platiť veľké zmeny, a to aj pre mimovládny sektor. Tou hlavnou zmenou je elektronická fakturácia, ktorá sa dotkne aj občianskych združení, nadácií či neziskových organizácií. Finančná správa preto spúšťa vzdelávaciu kampaň, aby im pomohla zvládnuť prechod na nový systém bez zbytočného stresu. Na svojom webe už zverejnila praktický manuál, pričom na jeseň plánuje aj odborné webináre či regionálne konferencie.
Prechod na elektronické faktúry je súčasťou širšej európskej modernizácie DPH a digitalizácie úradov. Rozsah nového systému však nebude rovnaký pre všetky mimovládky. Rozhodujúce je predovšetkým to, či organizácia je, respektíve nie je platiteľom DPH.
Pokiaľ mimovládka nie je platiteľom DPH, nebude musieť elektronické faktúry vystavovať. Vznikne jej však povinnosť akceptovať ich v elektronickej podobe od svojich dodávateľov, napríklad za energie, telefón, bankové alebo účtovné služby. Na druhej strane, ak je organizácia platiteľom DPH, pri vybraných tuzemských obchodoch bude musieť elektronické faktúry nielen prijímať, ale aj sama vystavovať.
Jozef Kiss, prezident finančnej správy, prizvukuje, že cieľom štátu nie je len oznámiť novú povinnosť a nechať dotknuté subjekty, nech sa trápia, ale ponúknuť im aj reálnu pomoc. Potrebu včas sa pripraviť zdôrazňuje aj vládna splnomocnenkyňa pre rozvoj občianskej spoločnosti Simona Zacharová. Podľa nej potrebujú jasné návody najmä menšie organizácie, aby presne vedeli, aké riešenie je pre ne najlepšie a čo presne majú spraviť ešte predtý, ako systém nabehne na ostrú prevádzku.
Tisíce organizácii dostanú DIČ automaticky
Samozrejme, aby mohla elektronická fakturácia fungovať správne, každá organizácia musí mať pridelené daňové identifikačné číslo, teda DIČ. Práve podľa neho dokáže systém v sieti Peppol daný subjekt presne identifikovať a bezpečne mu doručiť faktúru. Finančná správa preto začala automaticky registrovať približne 58-tisíc subjektov, ktoré doteraz disponovali iba IČO-m.
Pre väčšinu mimovládok to znamená, že nemusia chodiť na daňový úrad ani podávať žiadne žiadosti. Rozhodnutie o pridelení DIČ im príde automaticky do schránky na Slovensko.sk, prípadne klasickou poštou. Automaticky bude štát registrovať aj novovzniknuté organizácie.
Ja ale dôležité podotknúť, že pridelenie DIČ okamžite neznamená, že sa daná neziskovka stáva platiteľom DPH alebo že musí podávať daňové priznanie. Ak prijíma len nezdaniteľné príjmy, ako sú dary či dve percentá z dane, jej daňový režim sa nijako nemení. Jedinou novou povinnosťou je akceptovať elektronickú faktúru od dodávateľa.
Elektronická fakturácia si žiada prípravu
Finančná správa odporúča mimovládkam využiť zvyšok roka na postupnú prípravu. V prvom rade by si mala organizácia skontrolovať poštovú aj elektronickú schránku na Slovensko.sk a počkať na doručenie rozhodnutia o pridelení DIČ. Výnimku tvoria iba organizačné zložky s 12-miestnym IČO-m, ktoré musia o pridelenie čísla požiadať osobitne, konkrétne cez formulár na portáli finančnej správy.
Druhým krokom je ujasnenie vlastného postavenia z pohľadu DPH, aby organizácia presne vedela, či bude faktúry len prijímať, alebo aj vystavovať. V ďalšom kroku je potrebné, aby si zástupca organizácie vytvoril účet na portáli finančnej správy a požiadal o autorizovaný prístup. Tento prístup je potom možné udeliť aj externej účtovníčke.
Štvrtým krokom je výber vhodného technického riešenia. Faktúry sa budú doručovať cez takzvaných digitálnych poštárov. Ak organizácia používa vlastný ekonomický softvér, mala by sa obrátiť na svojho dodávateľa a overiť si, či bude systém prepojený s digitálnym poštárom a či dokáže faktúry automaticky načítať a archivovať. Menšie neziskovky, cez ktoré prebehne len pár faktúr mesačne, si môžu zvoliť jednoduchú online schránku alebo využiť bezplatné základné balíky, ktoré sú dostupné na trhu.
Piatym a posledným odporúčaním je zapojiť sa do systému dobrovoľne, a to už počas tohto roka. Organizácie si tak naživo vyskúšajú fungovanie v praxi a vychytajú prípadné chyby ešte pred tým, než sa elektronická fakturácia stane povinnou.
Dotkne sa to aj živnostníkov
Nebudú to však len veľké firmy či neziskovky, ktorých sa dotkne povinná elektronická fakturácia. Vzťahuje sa aj na živnostníkov, a to celkom výrazne. Systém totiž prináša povinnosti pre všetkých podnikateľov, bez ohľadu na to, či ide o veľké firmy, eseročky alebo malých živnostníkov.
Podobne ako pri neziskovkách, rozsah povinností závisí najmä od toho, či je živnostník platiteľom DPH. Ak je živnostník platiteľom DPH, od januára bude musieť elektronické faktúry nielen prijímať od svojich dodávateľov, ale aj vyhotovovať a posielať svojim odberateľom (pri vnútroštátnych obchodoch). Ak ide o neplatiteľa DPH, vyhotovovať elektronické faktúry nemusí, no musí ich prijímať od svojich partnerov a dodávateľov.
Kopí sa kritika
Elektronická fakturácia, hoci sa o nej vie už dlho a štát skúša dotkným subjektom pomôcť v príprave na nový systém, má stále množstvo kritikov. Hoci ju štát prezentuje ako modernizáciu a boj proti daňovým únikom, medzi podnikateľmi a živnostníkmi sa veľkej obľube neteší.
Najväčším tŕňom v oku sú vyššie náklady pre najmenších podnikateľov. Mnohí živnostníci či malé firmy totiž budú musieť investovať do nových účtovných softvérov, aktualizácií alebo platiť služby takzvaných digitálnych poštárov. Tieto výdavky najviac zasiahnu najmä tých, ktorí doteraz fungovali na jednoduchých riešeniach a vystavovali len pár faktúr mesačne.
Mnohá potom upozorňujú aj na dodatočnú byrokratickú záťaž a technickú náročnosť. Namiesto sľubovaného zjednodušenia prichádzajú nové procesy, nutnosť autorizácie na portáloch, spravovanie digitálnych prístupov a nastavovanie prepojení so systémom Peppol. Pre starších živnostníkov alebo ľudí, ktorí s digitálnymi technológiami nepracujú denne, to všetko môžu byť veľké komplikácie.
Napokon sa podnikatelia obávajú aj rizika technických výpadkov na strane štátu alebo sprostredkovateľov, čo je s ohľadom na minulosť celkom pádny argument. Ak totiž systém zlyhá, môže to spomaliť či úplne zablokovať bežný chod firiem, vystavovanie dokladov a v konečnom dôsledku aj samotné vyplácanie faktúr.
