Od 17. augusta vstúpili do platnosti nové pravidlá pre obchodný register, ktoré zásadne zmenili fungovanie firiem aj zahájenie podnikania na Slovensku. Legislatívne úpravy prinášajú drahší štart pre nových podnikateľov, prísnejšie požiadavky na dokumentáciu a tvrdšie finančné tresty pre štatutárov.
Kým ministerstvo spravodlivosti a časť zamestnávateľov hovoria o nevyhnutnom boji proti podvodníkom a posilnení právnej istoty, opozícia zmeny ostro kritizuje. Ďalšie zvyšovanie nákladov navyše prichádza vo veľmi nešťastnom období. Slovenské firmy totiž momentálne čelia rekordnému nárastu bankrotov.
Drahší štart biznisu
Tou hlavnou zmenou pre začínajúcich podnikateľov je zdraženie celého procesu registrácie novej firmy. Podľa opozičnej SaS bude založenie firmy drahšie o viac ako 60 eur, za čo môžu hlavne nové požiadavky na zakladateľské dokumenty. Po novom totiž bude nevyhnutné ich oficiálne overenie notárom alebo advokátom.
Marián Viskupič, podpredseda parlamentného finančného výboru, upozornil, že celkové náklady na štart nového podnikania sa po zarátaní všetkých poplatkov môžu ľahko prehupnúť cez hranicu 500 eur. Predseda SaS Branislav Gröhling už naznačil, že strana plánuje v septembri predložiť novelu zákona, ktorou by chcela tieto bariéry zrušiť a proces naopak zjednodušiť.
Popri vyšších vstupných poplatkoch štát pritvrdil aj v oblasti sankcií. Maximálna výška pokuty pre konateľa firmy stúpne o 600 eur, pričom registrové súdy a úrady ju budú môcť udeľovať aj opakovane, pokiaľ spoločnosť v danej lehote nevyrieši zistené nedostatky.
Mení sa tiež celková forma zakladania firemných štruktúr a požiadavky na zakladateľské písomnosti. Dôležitou novinkou je, že údaje zapísané v obchodnom registri získavajú plnú právnu záväznosť, takže ich podnikatelia nebudú musieť opakovane a osobitne dokladovať v bežných obchodných vzťahoch ani pred štátnymi úradmi.
Rezort spravodlivosti zároveň zabezpečí bezplatný elektronický prístup k týmto overeným údajom priamo na svojom webe.
Štát hovorí o boji proti bielym koňom
Ministerstvo spravodlivosti obhajuje novú legislatívnu úpravu argumentom, že cieli na zníženie zbytočnej byrokracie, odstránenie nekalých praktík pri právnom zastupovaní a celkové posilnenie právnej istoty. Rezort tiež dodáva, že prísnejšie overovanie procesov zabráni zneužívaniu registra a účinne podporí prebiehajúcu digitalizáciu štátu.
Zástupcovia zamestnávateľov pritom potvrdzujú, že nové pravidlá skutočne zdvihnú registračné výdavky, a to približne o polovicu. Rastislav Machunka, prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR, však v týchto opatreniach vidí aj nejaké tie plusy. Vyššie nároky a prísnejšia kontrola dokumentov by totiž podľa neho mohli obmedziť zakladanie fiktívnych firiem, ktoré často slúžia ako biele kone na podvody s daňami. Zároveň však dodal, že skutočný prínos celého systému overí až čas.
Firmy bankrotujú vo veľkom
Ako sme spomenuli, (ďalším) veľkým problémom celej tejto zmeny je aj jej načasovanie. Nové povinnosti prichádzajú presne v období, kedy je podnikateľské prostredie na Slovensku pod enormným tlakom. Štatistické dáta spoločnosti CRIF ukazujú, že len počas júla skončilo v konkurze 36 firiem, čo predstavuje najhorší mesačný výsledok za posledné dva roky.
Za celý prvý polrok zbankrotovalo na slovenskom trhu dokopy až 154 spoločností. Z pohľadu regiónov vykázal najviac konkurzov Bratislavský kraj s trinástimi prípadmi, nasledovaný Košickým krajom so šiestimi prípadmi. Tieto skrachované spoločnosti zanechali voči štátu nezaplatené dlhy presahujúce sumu 1,4 milióna eur.
Hlavná analytička spoločnosti CRIF Jana Marková vysvetľuje, že za rastúcim počtom bankrotov nestoja len vnútorné zlyhania manažmentu, ale predovšetkým nepriaznivé vonkajšie vplyvy, kam patrí pretrvávajúca energetická kríza, geopolitické konflikty, zvýšené odvodové zaťaženie a tiež stále platná (a stále kontroverzná) transakčná daň.
