Nález odpočúvacích zariadení v kanceláriách Fondu na podporu umenia otvoril vážnu otázku. Môže vedenie organizácie tajne nahrávať rozhovory vlastných zamestnancov, ak tvrdí, že iba chráni majetok, preveruje podozrenie alebo kontroluje pracovnú disciplínu? Slovenské zákony dávajú zamestnávateľom určité kontrolné právomoci, no ich hranice sú oveľa užšie, než si mnohí šéfovia myslia.
FPU potvrdil, že zamestnanci našli v kanceláriách zariadenia určené na zaznamenávanie rozhovorov. Prípad už preverujú orgány činné v trestnom konaní. Polícia zatiaľ neurčila, kto ich umiestnil ani kto mohol záznamy používať, preto nemožno hovoriť o vine konkrétnej osoby.
Samotný prípad však ukazuje, kam až môže zájsť monitorovanie ľudí na pracovisku. Moderná technika dokáže nahrávať celé dni, aktivovať sa iba pri zachytení hlasu a ukladať alebo odosielať záznamy bez viditeľného upozornenia.
Šéf môže kontrolovať prácu, nie beztrestne narúšať súkromie
Zákonník práce nezakazuje každý spôsob monitorovania zamestnancov. Zamestnávateľ môže mať legitímny dôvod chrániť hotovosť, citlivé údaje, nebezpečnú prevádzku alebo majetok firmy. Takáto kontrola však musí súvisieť s osobitnou povahou jeho činnosti a nesmie byť širšia, než je nevyhnutné.
Zamestnávateľ zároveň musí pracovníkov vopred upozorniť. Ak zavádza kontrolný mechanizmus, musí so zástupcami zamestnancov prerokovať jeho rozsah, spôsob použitia a dobu trvania. Rovnaké informácie následne poskytne samotným zamestnancom.
Zvukové nahrávanie bežných rozhovorov v kancelárii patrí medzi najinvazívnejšie formy kontroly. Zachytáva totiž nielen pracovné pokyny, ale aj osobné rozhovory, zdravotné informácie, komunikáciu s rodinou, odbormi alebo ľuďmi upozorňujúcimi na možné nezrovnalosti.
Nestačí povedať, že zamestnanci súhlasili
Hlas identifikovateľného človeka a obsah jeho rozhovoru sú osobnými údajmi. Zamestnávateľ preto potrebuje zákonný účel a právny základ, musí zbierať iba nevyhnutné údaje, chrániť ich a vopred vysvetliť, kto k nim bude mať prístup a ako dlho sa uchovajú.
Súhlas zamestnanca pritom nebýva jednoduchým riešením. Európske orgány na ochranu údajov upozorňujú, že medzi šéfom a pracovníkom existuje nerovnováha. Zamestnanec sa môže obávať následkov odmietnutia, a preto jeho súhlas nemusí byť skutočne slobodný.
Do hry vstupuje aj ochrana osobnosti podľa Občianskeho zákonníka. Zvukové záznamy týkajúce sa človeka alebo jeho prejavov osobnej povahy možno spravidla vyhotoviť a použiť iba s jeho privolením. Dotknutá osoba sa môže domáhať zastavenia zásahu, odstránenia následkov a v závažných prípadoch aj finančného odškodnenia.
Kedy môže ísť o trestný čin?
Tajné nahrávanie nie je automaticky trestným činom v každom jednom prípade. Trestný zákon pozná porušenie dôvernosti ústneho prejavu, jeho skutková podstata však obsahuje viacero podmienok.
Musí ísť o neoprávnené zachytenie neverejne prednesených slov alebo iného prejavu osobnej povahy. Takto získaný záznam musí páchateľ sprístupniť tretej osobe alebo ho iným spôsobom použiť a zároveň niekomu spôsobiť vážnu ujmu na právach.
Zistenie ukrytého rekordéra preto samo osebe ešte nedokazuje spáchanie konkrétneho trestného činu. Vyšetrovatelia musia zisťovať, kto zariadenie umiestnil, čo zaznamenalo, kto získal súbory a ako s nimi ďalej nakladal. Základná trestná sadzba pri naplnení všetkých podmienok dosahuje až dva roky odňatia slobody.
Čo môže urobiť zamestnanec?
Ak pracovník nájde podozrivé zariadenie, nemal by ho rozoberať, vymazávať jeho pamäť ani pripájať k vlastnému počítaču. Vhodné je zdokumentovať miesto nálezu, obmedziť ďalšiu manipuláciu a pri vážnom podozrení kontaktovať políciu.
Zamestnanec môže podľa Zákonníka práce podať zamestnávateľovi sťažnosť a požadovať písomnú odpoveď, nápravu a odstránenie následkov. Za podanie sťažnosti, podnetu inšpekcii práce alebo trestného oznámenia nesmie byť prenasledovaný ani inak postihovaný.
Pri podozrení na porušenie pracovnoprávnych predpisov možno podať podnet inšpektorátu práce. Ak išlo o nezákonné spracúvanie nahrávok, dotknutá osoba sa môže obrátiť aj na Úrad na ochranu osobných údajov SR.
