Nález odpočúvacích zariadení pod stolmi zamestnancov vyvolal dojem, že vo Fonde na podporu umenia vypukla náhla kríza. V skutočnosti prišiel do prostredia, v ktorom sa už celé mesiace hromadili meškajúce rozhodnutia, spory o rozdeľovanie peňazí a odchody skúsených pracovníkov. Aby bolo možné pochopiť súčasnú situáciu, treba sa vrátiť k zásadnej zmene pravidiel.
Fond na podporu umenia je verejnoprávna inštitúcia, ktorá financuje divadlá, festivaly, vydávanie kníh, galérie, múzeá, kultúrne centrá aj tvorbu jednotlivých umelcov. Pre množstvo organizácií predstavuje jeho podpora rozhodujúcu časť rozpočtu.
Problém preto nevzniká iba vo vnútri jednej kancelárie. Keď sa výzvy, hodnotenie alebo zmluvy oneskoria, kultúrne organizácie nevedia, či môžu potvrdiť program, prenajať priestory, zaplatiť umelcov alebo vôbec uskutočniť plánované podujatie.
Posledné slovo už nemajú odborníci
Zlom prišiel s novelou zákona účinnou od augusta 2024. Dovtedy o podpore rozhodovali odborné komisie zložené z ľudí pôsobiacich v jednotlivých oblastiach kultúry. Nové pravidlá preniesli konečné rozhodovanie na Radu Fondu na podporu umenia.
Podľa platného zákona má rada 13 členov, pričom ôsmich vymenúva a odvoláva minister kultúry. Odborné komisie zostali zachované, no fungujú už iba ako poradné orgány. Ich stanovisko rada musí zohľadniť, nie je však pre ňu záväzné.
Rada teda môže podporiť projekt, ktorý odborníci neodporučili, znížiť mu navrhovanú sumu alebo úplne odmietnuť žiadosť s vysokým odborným hodnotením. Takýto postup sám osebe zákon neporušuje. Kritika sa sústreďuje najmä na rozsah, v akom rada túto právomoc používa.
Rada zmenila takmer tisíc odporúčaní
Analýza Investigatívneho centra Jána Kuciaka zverejnená v marci ukázala, že rada zmenila odporúčania odborných komisií približne v štvrtine skúmaných prípadov. Celkovo sa od nich mala odchýliť takmer tisíckrát.
V stovkách prípadov znížila alebo úplne zrušila podporu projektom, ktoré odborníci odporučili. Vo viac než 270 prípadoch mala naopak prideliť peniaze žiadateľom, ktorým komisie podporu nenavrhli.
Spor sa vyostril aj pri viacročných projektoch. Rada sa v marci zaoberala zmluvami, ktoré mali kultúrnym organizáciám prinášať stabilnejšie financovanie počas troch rokov. Predseda rady Matúš Oľha ich označil za zvýhodňovanie vybraných subjektov a tvrdil, že nemajú oporu v zákone.
Kritici namietali, že viacročné financovanie nebolo automatickou garanciou peňazí bez kontroly, ale spôsobom, ako mohli etablované festivaly a organizácie plánovať svoju činnosť na dlhšie obdobie.
Rozhodnutia meškali a ľudia odchádzali
Popri sporoch o prideľovanie podpory sa zhoršovala aj situácia v kancelárii fondu. Iniciatíva FPU slobodne v júni uviedla, že prvá výzva grantového roka 2026 bola vyhlásená s takmer trojmesačným oneskorením. Niektoré rozhodnutia o podpore mali podľa nej meškať až šesť mesiacov.
Za predchádzajúci rok mal zároveň odísť celý manažment a viac než dve tretiny všetkých pracovníkov. S odchodmi fond strácal ľudí, ktorí poznali jednotlivé programy, komunikovali so žiadateľmi a zabezpečovali kontrolu tisícov žiadostí a zmlúv.
Niekoľko zamestnankýň malo podať podnet na inšpektorát práce pre podozrenie zo šikany a nerovného zaobchádzania. František Kornaj a vedenie fondu tieto tvrdenia verejne podrobne nevysvetlili. Po náleze odpočúvacích zariadení anonymní pracovníci pre TV JOJ tvrdili, že výpoveď už podalo približne 95 percent zamestnancov. Fond aktuálny počet pracovníkov ani počet podaných výpovedí nezverejnil, preto toto číslo nemožno považovať za nezávisle potvrdené.
Kornaj skončil a o tri týždne sa vrátil
Františkovi Kornajovi sa pôvodné poverenie viesť FPU skončilo 16. júna 2026. Fond následne dočasne viedol predseda rady Matúš Oľha a 24. júna bolo vyhlásené výberové konanie na riadneho riaditeľa.
Rada však 8. júla rozhodla, že Kornaja od nasledujúceho dňa opäť poverí vedením fondu. Vo funkcii má zostať až do riadneho ukončenia výberového konania, do ktorého sa kandidáti môžu hlásiť do 31. júla.
Práve do tohto obdobia spadá zverejnenie informácií o zariadeniach nájdených vo viacerých kanceláriách. Zamestnanci z ich umiestnenia podozrievajú Kornaja, keďže mal mať prístup ku všetkým dotknutým miestnostiam. Polícia však nikoho neobvinila a pôvod zariadení zatiaľ nepoznáme.
