To, čo ešte nedávno pôsobilo ako scenár z dystopického filmu, sa v niektorých firmách mení na realitu. Zamestnávateľom už nestačia klasické kamery pri vstupe alebo evidencia príchodov. Do kancelárií a pracovísk prenikajú technológie, ktoré dokážu sledovať držanie tela, srdcový tep, rytmus dýchania či správanie pri počítači. Hranica medzi riadením práce a narušením súkromia sa tým nebezpečne stenčuje.
Na tento trend upozornil slovinský denník Dnevnik, ktorý opisuje prípady z Číny, kde firmy siahajú po čoraz invazívnejších nástrojoch monitorovania. Medzi nimi sú aj takzvané smart sedacie podložky alebo stoličky, ktoré priebežne zbierajú dáta o držaní tela, srdcovom tepe a dýchaní. V jednom z opísaných prípadov mala firma dokonca upozorniť zamestnankyňu na hroziace zníženie mzdy po tom, čo systém zaznamenal jej neprítomnosť pri stole v konkrétnom čase.
Práve na tom je vidieť, ako ľahko sa technológia predávaná ako nástroj pre zdravšie pracovné prostredie môže zmeniť na nástroj absolútneho dohľadu. Firmy pritom zavedenie novinky argumentujú garanciou produktivity, lepšou organizáciou práce alebo vývojom nových produktov. Kritici však hovoria o niečom inom, o postupnom normalizovaní dozoru, ktorý siaha stále hlbšie do súkromnej sféry zamestnanca.
Monitoring už dávno nie je len o kamerách
Bohužiaľ, bežné sú aj skryté kamery a sofistikovaný softvér na zachytávanie internetovej prevádzky. Moderný dohľad nad zamestnancami už nie je len o jedinej kamerte kdesi v rohu v v sklade alebo pri pokladni. Dnes sa už používa kombinácia videa, senzorov, biometrických údajov a analytických nástrojov, ktoré dokážu vytvoriť veľmi detailný obraz o tom, ako človek pracuje, ako dlho sedí, kedy sa pohol od stola a čo robil na firemnej sieti.
Takýto vývoj sledujú aj európske inštitúcie. Eurofound upozorňuje, že nové technológie monitorovania zamestnancov posúvajú hranice toho, čo možno ešte považovať za primeraný dohľad. Organizácia zároveň konštatuje, že právne pravidlá v mnohých krajinách nestíhajú reagovať na rýchly nástup digitálneho dohľadu, najmä keď sa kamery a softvér spájajú s prvkami umelej inteligencie a biometrie.
Európa už začína brzdiť najtvrdšie formy
V Európskej únii sa pritom práve pri tejto téme začína meniť aj samotná regulácia. Európska komisia na stránke k AI Actu uvádza, že od februára 2025 sú v EÚ zakázané niektoré neprijateľné praktiky vrátane rozpoznávania emócií na pracovisku. Brusel tým priznáva, že pracovné prostredie je oblasť, kde môže mať podobná technológia obzvlášť nebezpečný dosah na práva ľudí.
Zároveň však platí, že nie všetko bude zakázané. Komisia totiž píše, že AI systémy využívané pri zamestnávaní, riadení zamestnancov alebo prístupe k samostatnej zárobkovej činnosti patria medzi vysokorizikové a budú podliehať prísnym pravidlám. Tie sa však v plnej sile začnú uplatňovať až neskôr.
Hranica sa posúva rýchlejšie než pravidlá
Najväčší problém je v tom, že firmy často posúvajú hranicu dovoleného skôr, než sa stihne ozvať zákon alebo verejnosť. Najprv príde „ergonomická“ podložka, potom kamera pre bezpečnosť, potom analytika firemnej siete a napokon systém, ktorý manažmentu povie, kto sedel dosť dlho, kto sa pohol od stola a kto podľa algoritmu pracoval „podozrivo“ málo.
