Keď dnes hocijaká firma predstaví nový smartfón a vy si otvoríte príslušnú produktovú stránku, zvyčajne na vás vyskočí len kopa surových čísel. A dá sa to pochopiť, keďže tie sa verejnosti komunikujú najľahšie a čo je hlavné, firmy vedia, že ľudia majú radi vysoké čísla. Obzvlášť to platí pri fotoaparátoch. Toto je ale zároveň oblasť, kde čísla bez kontextu vedia tak trochu zavádzať.
Zoberme si hypotetický príklad, v ktorom máme človeka, ktorý chce čo najkrajšie fotky bez námahy, no tejto problematike sa až tak nerozumie. Otvorí si teda viacero kariet s rôznymi telefónmi. Vidí, že zatiaľ čo jeden má 12 Mpx snímač, druhý ponúka 48 Mpx rozlíšenie, tretí 108 Mpx a posledný má dokonca až 200 Mpx objektív. Ihneď si z toho vyvodí, že telefón s najväčším počtom megapixelov fotí najlepšie, keďže čím vyššie rozlíšenie, tým kvalitnejšia fotka. Tento prístup sa dá pochopiť, no žiaľ, nie je vždy správny.
Logika v tomto smere vyzerá byť priamočiara. A do istej miery je aj odôvodniteľná, no treba ju aplikovať aj inde. Ak by totiž kvalita fotografií závisela výhradne od počtu megapixelov, tie najlacnejšie telefóny dajme tomu za 200 eur so 108 Mpx snímačom by museli bez problémov strčiť do vrecka aj špičkové iPhony či Pixely, ktoré sa dlhé roky držia “chabých” rozlíšení ako 12 či 48 Mpx.
Počet megapixelov hovorí len o tom, z koľkých bodov sa výsledný obrázok skladá, no absolútne nič nehovorí o tom, aké kvalitné, farebné a ostré tieto body vo výsledku budú.
Preto som sa rozhodol napísať tento článok. V nasledujúcich odsekoch sa vám pokúsim ľudskou rečou, teda bez príliš zložitých fráz vysvetliť, ako vlastne fotoaparáty v smartfónoch reálne fungujú a na čo presne si treba (okrem rozlíšenia) dávať pozor, ak hľadáte telefón, ktorý fotí naozaj kvalitne.
Ako funguje fotoaparát v mobile?
Celá veda mobilnej fotografie je v skutočnosti len o jedinej veci, a to tej, ako efektívne dokáže telefón (respektíve objektív) zachytiť svetlo z okolitého prostredia a premeniť ho na digitálny súbor (fotku).
Keď stlačíte spúšť, svetlo prejde cez sklenenú sústavu šošoviek a dopadne na elektronický čip, respektíve snímač. Tento snímač je pokrytý miliónmi malých svetlocitlivých buniek. To sú tie megapixely (jeden megapixel je milión bodov). Tieto bunky zachytia svetlo, premenia ho na signál a procesor v telefóne z týchto informácií v zlomku sekundy poskladá hotový obrázok, ktorý vidíte na obrazovke.
A práve tu narážame na kameň úrazu. Smartfóny sú extrémne tenké zariadenia, do ktorých sa fyzicky nezmestí veľký kus hardvéru. Ak na miniatúrny čip natlačíte príliš veľa megapixelov, jednotlivé bunky musia byť extrémne malé. A logicky, malá bunka nedokáže zachytiť dostatok svetla. Výsledkom sú potom zašumené, tmavé a neostré fotky, najmä ak nefotíte za jasného denného svetla, ale večer alebo v tmavom interiéri.
Na čo si dať pozor?
Ak chcete kúpiť telefón, na ktorom bude fotenie radosť a nie oštara, na chvíľu zabudnite na megapixely radšej sa zamerajte na iné parametre. Ktoré presne?
Fyzická veľkosť snímača
Veľký počet megapixelov je vám zbytočný, ak nemáte dostatočne veľký snímač. Hovoríme o fyzickej veľkosti. Čím väčší je samotný čip, tým väčšie sú aj jednotlivé pixely na ňom. Väčší pixel funguje ako väčšie okno na dome, teda vpustí dovnútra oveľa viac svetla. Pri malom senzore je jeden pixel v tejto metafore len niečo ako vyvŕtaná diera do steny. Cez tú sa veľa svetla dnu nedostane.
V špecifikáciách telefónov sa tento údaj spravidla uvádza ako zlomok palca, napríklad 1/2.5″, 1/1.7″. Naraziť ale môžete aj na údaj bez zlomku (1″). Pri zlomkoch platí jednoduchá matematika. Čím je číslo pod lomkou menšie, tým je snímač väčší. To znamená, že snímač s veľkosťou 1/1.3″ je podstatne väčší a dokáže vyprodukovať oveľa lepšie fotky ako snímač s veľkosťou 1/2.5″. Veľký snímač vám zabezpečí krásne zábery bez šumu aj za šera a navyše im dodá prirodzene rozmazané pozadie (takzvaný bokeh efekt).
Svetelnosť objektívu (clona)
Svetelnosť nám hovorí o tom, ako široko dokáže objektív „otvoriť svoje oko“ (môžete si ho predstaviť ako mechanické viečko), aby cez neho prešlo svetlo smerom k snímaču. V technických parametroch ju nájdete označenú písmenom f nasledovaným číslom, napríklad f/1.8, f/2.2 alebo f/1.4.
Aj tu platí logické, no na prvý pohľad mierne mätúce pravidlo. Čím je číslo za lomkou menšie, tým lepšia je svetelnosť, a teda tým viac svetla objektív pustí k senzoru.
Objektív so svetelnosťou f/1.6 je skvelý, pretože je vysoko „svetelný“ a podrží vás aj v tmavých podmienkach. Objektív so svetelnosťou f/2.4 prepustí oveľa menej svetla, čo znamená, že s ním v interiéri alebo večer urobíte o čosi menej kvalitné zábery. Pre hlavný fotoaparát hľadajte hodnoty pod f/1.9.
Optická stabilizácia obrazu
Môžete mať skvelý snímač aj svetelnosť, no ak sa vám pri stlačení spúšte čo i len trochu zatrasú ruky, výsledná fotka je len rozmazaný kus všetkého možného. Pri fotení v horších svetelných podmienkach totiž fotoaparát potrebuje nechať „oko“ otvorené o niečo dlhšiu dobu (čas uzávierky), aby nazbieral dostatok svetla. Počas tohto zlomku sekundy sa nesmiete výraznejšie hýbať.
Presne preto treba pri výbere hľadať skratku OIS (Optical Image Stabilization). Ide o mechanický systém vo vnútri telefónu, kde je šošovka fyzicky zavesená na miniatúrnych magnetoch a gyroskopoch, ktoré v reálnom čase kompenzujú otrasy vašich rúk.
Taktiež si dajte pozor, aby ste si OIS nezamenili s EIS, čo je elektronická stabilizácia obrazu. Ide len o softvérový trik, ktorý pri bežnom fotení nepomáha tak efektívne ako skutočná mechanická stabilizácia. S optickou stabilizáciou budú vaše fotky ostré aj v momente, keď fotíte za chôdze alebo jednoducho máte trasľavé ruky.
Výpočtová fotografia
V dnešnej dobe už kvalita fotiek nezávisí len od schopného hardvéru. Do hry vstupujú aj inteligentné procesy. Keď stlačíte spúšť, telefón v skutočnosti v pozadí urobí bleskovo za sebou napríklad 10 rôznych snímok s rôznym nastavením jasu a za milisekundu ich pomocou algoritmov a umelej inteligencie spojí do jednej “dokonalej” fotky.
Preto je dôležité vyberať telefóny s modernými a silnými procesormi. Značky, ktoré dlhodobo kladú dôraz na vlastný softvér (ako Apple, Samsung či Google Pixel), dokážu aj z “menšieho” hardvéru vďaka šikovnej optimalizácii algoritmov vytlačiť mimoriadne kvalitné zábery s vernými farbami, skvelým vyvážením bielej a prirodzenými tónmi pleti.
A čo tie zvyšné objektívy?
Taktiež stojí za zmienku, že moderné telefóny už len veľmi zriedka majú iba jeden fotoaparát (teda ak sa nepozeráte na iPhone Air alebo iPhone SE). Drvivá väčšina dnešných zariadení ponúka hneď niekoľko fotoaparátov. Nie každý však úplne chápe, na čo slúžia.
Hlavný objektív
Ako napovedá samotný názov, spravidla je to ten najväčší a najkvalitnejší fotoaparát na telefóne. Práve jeho prostredníctvom budete robiť väčšinu fotografií, takže práve naň by ste mali dávať najväčší pozor.
Ultraširokouhlý objektív
Skvelý pomocník, ak potrebujete do záberu vtesnať široké scenérie alebo veľkú skupinu ľudí z tesnej blízkosti. Má síce horšiu svetelnosť a detaily, no ponúka výbornú perspektívu.
Teleobjektív
Ak radi fotíte architektúru, detaily alebo portréty ľudí z diaľky, hľadajte telefón, ktorý má dedikovaný teleobjektív s optickým priblížením (napríklad 3x alebo 5x zoom). Optický zoom približuje obraz čistou fyzikou bez straty kvality. Pozor na lacné alternatívy, ktoré ponúkajú len „digitálny zoom“. Je to v podstate len obyčajný výrez a zväčšenie strednej časti fotky, čo sa podpisuje na kvalite detailov.
Makro a hĺbkový senzor
Často sú len do počtu, aby telefón na pohľad vyzeral drahšie (bežné pre veľmi lacné telefóny). Majú zvyčajne mizerné rozlíšenie (2 Mpx) a využívať ich budete len minimálne alebo vôbec.
Záverečný verdikt
Až sa teda obzeráte po novom telefóne a je pre vás dôležité, aby ste napríklad z dovolenky priniesli najostrejšie spomienky, majte na pamäti, že megapixely sú len časť skladačky. Ak nájdete telefón s veľkým senzorom, svetelnosťou okolo f/1.8 a podporou pre OIS, máte vyhraté.
