Energetický štítok dnes nájdeme na každom novom spotrebiči predávanom v EÚ, no väčšina kupujúcich mu nevenuje príliš veľa pozornosti. Pritom práve táto malá nálepka môže rozhodnúť o tom, koľko zaplatíte za elektrinu v nasledujúcich rokoch a pri smartfónoch aj o tom, ako dlho vám zariadenie vydrží a ako ľahko ho bude možné opraviť. Stačí pár sekúnd pozornosti.
Čo je energetický štítok?
Energetický štítok je povinný informačný prvok, ktorý musí každý výrobca umiestniť na zariadenie predávané na európskom trhu. Ako uvádza Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA), štítky pomáhajú spotrebiteľom pri výbere energeticky úsporných výrobkov už desiatky rokov a umožňujú jednoduché porovnávanie produktov podľa jednotne stanovených parametrov. Zároveň motivujú výrobcov vyvíjať efektívnejšie technológie, pretože energetická trieda sa stala jedným z viditeľných predajných argumentov.
Tento systém zaviedla Európska únia už v 90. rokoch minulého storočia a postupne ho rozšírila na čoraz viac produktových kategórií. V roku 2021 prešla celá sústava výraznou reformou. Pôvodná škála obsahovala triedy A+, A++ a dokonca A+++, čo spotrebiteľov skôr mýlilo, než im pomáhalo.
Európska komisia preto zaviedla jednotnú stupnicu od A po G, pričom trieda A bola vyhradená pre budúce, efektívnejšie technológie. Väčšina vtedy predávaných spotrebičov sa tak pri prechode zrazu ocitla v nižších triedach, avšak nie preto, že by boli horšie. Jednoducho sa zmenilo porovnávacie meradlo a latka sa výrazne zvýšila.
Ako štítok správne čítať?
Na energetickom štítku nájdete niekoľko kľúčových informácií. Tou najvýraznejšou je farebná škála s písmenom, ktoré označuje triedu energetickej efektívnosti. Zelená farba pri triede A znamená najúspornejšie zariadenia, červená pri triede G najmenej efektívne. Okrem písmena štítok vždy obsahuje aj konkrétnu hodnotu spotreby energie, najčastejšie v kWh za rok alebo za 100 hodín prevádzky. Samozrejme, na štítkoch musia obchodníci vždy uvádzať pravdivé údaje ako o spotrebe elektrickej energie, tak aj o úspornosti zariadenia.
Práve číslo spotreby v kWh je pre dôležitý údaj pre porovnávanie. Ak ročnú spotrebu vynásobíte aktuálnou cenou elektriny, získate reálny odhad prevádzkových nákladov na rok. Rozdiel medzi spotrebičom triedy C a triedy E sa pritom v priebehu niekoľkých rokov bežného používania môže vyšplhať na stovky eur. A to je suma, ktorú väčšina kupujúcich pri rozhodovaní o nákupe vôbec neberie do úvahy.
Od reformy v roku 2021 obsahuje každý európsky energetický štítok aj QR kód. Po jeho naskenovaní sa dostanete do európskej databázy EPREL (European Product Registry for Energy Labelling). Ako upozorňuje SIEA, táto verejne dostupná databáza obsahuje overené technické parametre každého produktu zadané priamo výrobcom a umožňuje porovnávanie modelov naprieč značkami. Je to obzvlášť užitočné pri online nákupoch, kde fyzický štítok nevidíte.
Nie je trieda ako trieda
Pri čítaní štítkov je dôležité pochopiť jeden zásadný detail, a to ten, že energetické triedy sú relatívne, nie absolútne. Platia vždy len v rámci danej produktovej kategórie a porovnávajú zariadenia medzi sebou. To znamená, že napríklad chladnička v triede B môže byť v absolútnych číslach oveľa menej energeticky náročná než elektrická rúra v triede A. Inak povedané, každá kategória má vlastné pravidlá výpočtu a referenčné hodnoty.
Srovnejto.cz v tejto súvislosti pripomína, že energetický štítok okrem spotreby elektriny uvádza aj ďalšie parametre špecifické pre daný typ zariadenia, napríklad spotrebu vody (pri práčkach) alebo hlučnosť (pri klimatizáciách).
Z praktického hľadiska to znamená, že štítok je najužitočnejší pri priamom porovnaní dvoch podobných zariadení rovnakej kategórie. Práve vtedy konkrétna hodnota spotreby v kWh a trieda na stupnici poskytnú skutočne smerodajnú informáciu.
Už aj na smartfónoch
Tak trochu novinkou je rozšírenie povinnosti energetického štítkovania na smartfóny a tablety. Od minulého roka musia mať všetky smartfóny a tablety predávané v EÚ nový energetický štítok. Povinnosť sa vzťahuje na zariadenia uvedené na trh po tomto dátume.
Štítok na smartfóne pritom prináša oveľa viac informácií než len energetickú triedu. Okrem stupnice energetickej efektívnosti (od A po G) je na ňom aj výdrž batérie na jedno nabitie, ktorá meraná štandardizovaným testom. To je dôležité, pretože výrobcovia si ju doteraz mohli merať vlastnou metodikou a jednotlivé výsledky sa ťažko porovnávali. Ďalej štítok uvádza odolnosť voči pádu, ktorá sa hodnotí na škále A až E, index opraviteľnosti zariadenia tiež na škále A až E, stupeň krytia IP a počet nabíjacích cyklov, po ktorých si batéria zachová aspoň 80 percent pôvodnej kapacity.
Spoločne so štítkami prišli aj požiadavky týkajúce sa takzvaného ekodizajnu. Výrobcovia musia podľa nariadenia EÚ 2023/1670 zabezpečiť dostupnosť základných náhradných dielov minimálne sedem rokov po ukončení predaja modelu a poskytovať aktualizácie operačného systému aspoň päť rokov. Tieto informácie sú pre kupujúcich, ktorí sa rozhodujú medzi drahším a lacnejším smartfónom, rovnako dôležité ako samotná cena.
Kde (a v čom) má štítok najväčší zmysel
Z hľadiska dlhodobých úspor majú energetické štítky najväčší zmysel pri zariadeniach, ktoré bývajú v prevádzke nepretržite alebo dlhodobo, čiže napríklad chladničky, mrazničky, práčky a sušičky. Pri televízoroch, monitoroch a domácich spotrebičoch stredného výkonu je rozdiel menej výrazný, no stále merateľný.
Pri smartfónoch je energetická trieda z hľadiska účtu za elektrinu menej podstatná, nakoľko mobily spotrebujú ročne zanedbateľné množstvo energie v porovnaní s veľkými spotrebičmi. Avšak údaje o životnosti batérie, opraviteľnosti a dostupnosti aktualizácií z neho robia veľmi hodnotný nástroj pri výbere zariadenia.
