Európa získala jednu z najväčších príležitostí, ako aspoň čiastočne znížiť závislosť od Číny v oblasti vzácnych zemín. Nórske ložisko Fen patrí medzi najdôležitejšie nálezy kritických surovín na kontinente, pričom jeho odhadovaná veľkosť sa najnovšie výrazne zvýšila. Napriek tomu nejde o rýchle riešenie problému, ktorý sa v Európe hromadil celé roky.
Ložisko sa nachádza v regióne Telemark na juhu Nórska. Podľa aktualizovaných údajov spoločnosti Rare Earths Norway obsahuje približne 15,9 milióna ton oxidov vzácnych zemín. V porovnaní s odhadom z roku 2024 ide o nárast o viac než 80 %. Fen sa tak stal najväčším zdokumentovaným ložiskom vzácnych zemín v Európe.
Európa dlhodobo hovorí o strategickej autonómii, no pri kritických surovinách je stále mimoriadne zraniteľná. Bez strategických surovín sa nezaobídu elektromobily, veterné turbíny, robotika, elektronika, moderné zbrane ani množstvo technológií, ktoré majú tvoriť základ energetickej transformácie.
Dôležitý nie je iba objem
Približne 19 % obsahu oxidov vzácnych zemín majú tvoriť neodým a prazeodým, známe pod skratkou NdPr. Práve tieto prvky patria medzi najcennejšie, pretože sa používajú pri výrobe silných permanentných magnetov.
Tieto magnety sú malé, ale strategicky mimoriadne dôležité. Nachádzajú sa v elektromotoroch, veterných turbínach, senzoroch, priemyselných zariadeniach aj v obranných systémoch. Inými slovami, nejde iba o surovinu pre zelenú energetiku, ale aj o materiál, ktorý rozhoduje o technologickej a vojenskej konkurencieschopnosti.
Fen preto nie je zaujímavý len pre geológov. Je to politická, priemyselná aj bezpečnostná téma. Nórska vláda v apríli prevzala plánovací proces projektu, aby urýchlila jeho rozvoj a pomohla vyriešiť spory o využitie územia. Premiér Jonas Gahr Støre označil ložisko za dôležité pre bezpečnosť dodávok a konkurencieschopnosť Nórska aj Európy.
Čína zostáva dominantná
Objaviť veľké ložisko ešte neznamená získať nezávislosť. Európa dnes nemá fungujúce bane na vzácne zeminy a pri spracovaní je ešte slabšia. Čína si za posledné desaťročia vybudovala dominantné postavenie nielen v ťažbe, ale najmä v separácii, rafinácii a výrobe magnetov.
Správa Európskeho dvora audítorov upozornila, že Únia je pri kritických surovinách stále nebezpečne závislá od dovozu. Pri niektorých vzácnych zeminách má Čína dominantný podiel a z Číny pochádzala aj väčšina permanentných magnetov, ktoré používa európsky priemysel použil.
Ťažba príde najskôr o pár rokov
Spoločnosť Rare Earths Norway plánuje začiatok produkcie až koncom roka 2031. V roku 2032 chce vyrábať približne 800 ton neodýmu a prazeodýmu ročne, čo by podľa odhadov pokrylo asi 5 % dopytu Európskej únie.
Projekt navyše ešte nemá všetky potrebné povolenia. Firma síce drží povolenie na ťažbu, no potrebuje aj povolenie na samotnú prevádzku. V Európe pritom podobné projekty často narážajú na environmentálne otázky, odpor časti miestnych obyvateľov, zložité povoľovanie a potrebu veľkých investícií.
