Finančná správa v roku 2025 vybrala historicky najvyššiu sumu daní v hodnote vyše 20 miliárd eur. Oproti roku 2023 ide o nárast približne o 4 miliardy. Inštitúcia za posledné dva roky zmenila prístup ku kontrolám a sústredí sa na šedú ekonomiku, e-shopy a digitálne platformy.
Inštitúcia na svojom webe potvrdila, že hlavný tlak smeruje na nepriznané tržby v službách a maloobchode. Z analýz vyplýva, že v tomto sektore sa ročne stratí približne miliarda eur. V prepočte na daň z príjmov a DPH to pre štátnu pokladnicu znamená čistú stratu 300 až 400 miliónov eur ročne.
Prezident Finančnej správy Jozef Kiss uvádza, že kľúčom k úspechu je včasná identifikácia podvodných schém. Inšpektori ich majú odhaliť ešte predtým, ako štát vyplatí neoprávnené vratky DPH. Úspešnosť kontrol v tejto oblasti sa dnes pohybuje nad 90 percentami.
20-tisíc kontrol a poľaviť neplánujú
V minulom roku inšpektori vykonali približne 20-tisíc kontrol registračných pokladníc. Zameranie smerovalo do rizikových sektorov. Finančná správa však potvrdila, že disciplína podnikateľov sa za dva roky výrazne zlepšila.
Kým ešte pred dvoma rokmi nepriznávalo tržby až 40 percent kontrolovaných subjektov, dnes je toto číslo na úrovni 20 percent. Pokles ide podľa Kissa ruka v ruke s prísnejšími kontrolami, no roztočili ho aj iné faktory. Bezhotovostné platby sú transparentnejšie a limity na hotovostné operácie zúžili priestor na zatajovanie skutočných tržieb.
Rekord, ale aj rozdiel oproti plánu
Aj keď je výber daní rekordný, výsledky poznačilo spomalenie ekonomiky. Medzi naplánovaným a skutočným výberom vznikol rozdiel. Podľa šéfa inštitúcie ho nemožno čítať ako zlyhanie.
Viac ako tri štvrtiny rozdielu spôsobili faktory, ktoré sa pri tvorbe rozpočtu nedali predvídať. Ide najmä o legislatívne zmeny a makroekonomický vývoj. Slabší výber dane z príjmov a DPH potiahol nadol aj pokles tržieb v energetike a priemysle.
Kiss vidí problém aj v nastavení samotných pravidiel. Súčasná legislatíva podľa neho obsahuje priveľa daňových výnimiek, najmä pri DPH. Veľký rozptyl sadzieb zvyšuje administratívnu záťaž pre poctivých podnikateľov a zároveň otvára priestor pre legálnu optimalizáciu, ktorá hraničí so špekuláciou. Inštitúcia preto v tlaku na šedú ekonomiku poľaviť neplánuje.
Od roku 2027 príde zmena
Najväčšou pripravovanou zmenou je povinná elektronická fakturácia. Do platnosti by mala vstúpiť od roku 2027.
E-faktúra bude štruktúrovaný elektronický súbor, napríklad vo formáte XML, ktorý sa automaticky zapíše do centrálneho štátneho systému. Každá vystavená faktúra dostane unikátny kód, bez ktorého nebude faktúra považovaná za platnú. Finančná správa tak chce v reálnom čase kontrolovať platby DPH a rýchlejšie odhaľovať karuselové podvody.
Podnikateľské zväzy žiadajú odsunúť spustenie na rok 2030. Argumentujú potrebou dlhšieho testovania a priestoru na úpravu softvérov vo firmách aj v štátnych inštitúciách. Podľa nich problém nie je v samotnom princípe, ale v nereálnom termíne a nedostatku jasných cieľov. Štát zatiaľ nevysvetlil, aký objem daňových únikov má e-faktúra odstrániť, ani ako bude úspešnosť projektu meraná.
