Republikánsky senátor Bernie Moreno ohlásil zámer predložiť legislatívu, ktorá by zatvorila americký trh pred čínskymi automobilmi oveľa dôkladnejšie, než doterajšie pravidlá. Jeho plány prichádzajú v čase, keď si čoraz viac amerických spotrebiteľov uvedomuje, že cenovo dostupné čínske elektromobily by mohli byť odpoveďou na vysoké ceny domácich vozidiel. Zároveň však v tomto období v americkom Kongrese stupňuje tlak na obmedzenie čínskeho vplyvu vo všetkých technologických odvetviach.
Základ pre aktuálnu diskusiu položila Bidenova administratíva. V januári minulého roku zaviedla rozsiahlu reguláciu, ktorá čínskym automobilkám zakazuje predávať osobné vozidlá na americkom trhu.
Oficiálnym zdôvodnením boli bezpečnostné obavy. Moderné elektromobily sú vybavené kamerami, mikrofónmi, senzormi polohy a neustálym pripojením na internet, čo z nich robí nástroje na zhromažďovanie obrovského množstva citlivých dát. Washington sa obával, že tieto informácie by mohli skončiť v rukách čínskej vlády, ktorá by ich mohla zneužiť na špionáž.
Táto logika, ako sme spomenuli, nie žiadnou novinkou. USA uplatnili podobný postup aj voči telekomunikačnému gigantovi Huawei, ktorý je dlhodobo vylúčený z americkej sieťovej infraštruktúry. Senátor Moreno na toto prirovnanie priamo odkazuje a čínske automobilky zaraďuje do rovnakej kategórie bezpečnostného rizika. Avšak kým Bidenov zákaz sa týkal predovšetkým samotných vozidiel, Morenov návrh má ísť oveľa ďalej.
Rakovinu tu nechceme
Moreno predstavil svoje zámery na podujatí Automotive Forum, ktoré sa konalo pred newyorskou automobilovou výstavou. Podľa správy agentúry Reuters chce senátor predložiť legislatívu, ktorá by kompletne uzavrela americký trh pred čínskymi výrobcami áut, a to nielen na úrovni samotných vozidiel, ale aj hardvérových komponentov, softvéru a akýchkoľvek priemyselných partnerstiev medzi americkými a čínskymi firmami.
Moreno pri tejto príležitosti siahal po celkom ostrej rétorike. Čínske automobilky prirovnal práve k spoločnosti Huawei a otvorene hovoril o tom, že Amerika musí zabrániť vstupu „rakoviny“ na vlastný trh.
Zároveň vyzval ostatné krajiny, vrátane Mexika, Kanady, krajín Latinskej Ameriky aj Európy, aby prijali rovnaké normy ako Spojené štáty. „Nebude tu žiadne čínske auto,“ prehlásil. Takáto rétorika síce znie radikálne, no zapadá do širšieho kontextu americkej politiky voči Číne, ktorá sa v posledných rokoch sprísňuje naprieč oboma politickými frakciami. Trumpova doktrína „America First“ tento trend ešte prehĺbila.
Američania chcú čínske autá, no majú smolu
Zatiaľ čo v Kongrese zaznievajú ostré slová, americkí spotrebitelia majú opačný postoj. Prieskum, o ktorom informoval portál Digital Trends, ukázal, že významná časť amerických kupujúcich by čínske automobilové značky na domácom trhu privítala. Dôvod je asi celkom jasný: priemerná cena nového elektrického vozidla v USA sa dnes pohybuje okolo 50 000 dolárov, čo pre väčšinu rodín predstavuje výraznú finančnú záťaž.
Neprehliadnite
Čínske elektromobily pritom ponúkajú podstatne nižšie ceny a technologicky nezaostávajú. Konkrétne Digital Trends v rámci analýzy modelu Xiaomi SU7 porovnal toto čínske vozidlo s modelmi od Tesly, pričom skonštatoval, že čínsky elektromobil mu konkuruje nielen dizajnom, ale aj výkonom, batériovou technológiou a modernými funkciami.
Kombinácia nižšej ceny a vysokého technologického štandardu robí z čínskych elektromobilov pre amerických spotrebiteľov lákavú, no z hľadiska zákona nedostupnú voľbu.
Ťažko povedať, čo presne tým americká vláda sleduje, teda či skutočne ide o obavy z narušenia bezpečnosti, alebo ochranu domácich výrobcov. Zákazom čínskych elektromobilov si však tak trochu odporuje. Vláda na jednej strane tlačí na rozšírenie elektromobility a zníženie závislosti od fosílnych palív, na druhej strane bráni vstupu práve tým výrobcom, ktorí by mohli elektromobily urobiť dostupnými pre širokú verejnosť.
Čína v tom má jasno
Čínska ambasáda vo Washingtone na Morenove plány zareagovala okamžite a jednoznačne. Navrhovanú legislatívu označila za typický protekcionizmus a ekonomické nátlakové konanie, ktoré je v rozpore s pravidlami férovej hospodárskej súťaže. Peking dlhodobo zastáva názor, že americké obmedzenia nemajú skutočný bezpečnostný základ, ale slúžia výhradne na ochranu domácich výrobcov.
Na tomto tvrdení niečo je. Americký automobilový priemysel, predstavovaný značkami ako Ford, General Motors alebo Stellantis, zamestnáva státisíce ľudí a má pre americkú ekonomiku nielen hospodársky, ale aj politický a symbolický význam. Čínske elektromobily za nižšie ceny by domácich výrobcov vystavili tlaku, na aký jednoducho nie sú zvyknutí. Tu pravdepodobne leží skutočné jadro politického tlaku za zákonom.
Zákaz je najjednoduchší
Dlhodobým dôsledkom takýchto politík sú spravidla vyššie ceny a pomalší technologický pokrok na domácom trhu. Zdravá konkurencia funguje ako motor inovácií, pretože núti výrobcov zlepšovať produkty a znižovať náklady. Keď je trh umelo chránený pred zahraničnými konkurentmi, tento tlak sa vytráca a spotrebitelia platia viac za menej.
To automaticky neznamená, že bezpečnostné obavy spojené s čínskymi technológiami sú neopodstatnené; ide o legitímnu oblasť verejnej diskusie. Avšak úplný zákaz nie je jedinou možnou odpoveďou.
Alternatívami by mohli byť napríklad povinné technické certifikácie, audity softvéru, požiadavky na lokalizáciu spracúvania dát alebo iné regulačné nástroje, ktoré by riešili bezpečnostné riziká bez toho, aby spotrebiteľom odobrali prístup k cenovo dostupným technológiám.
Zákaz aj v Európe?
Senátor Moreno výslovne vyzval Európu, aby nasledovala americký príklad. Európska únia sa zatiaľ vydala vlastnou cestou, keď zaviedla dodatočné colné zaťaženie na čínske elektromobily, no menej radikálnou formou ako Washington.
Na Slovensku, kde sú ceny nových áut pre mnohé domácnosti výraznou záťažou a kde je prechod na elektromobilitu politickým aj environmentálnym cieľom, by cenovo dostupné čínske modely mohli zohrať veľmi dôležitú rolu.
Regulačné a geopolitické tlaky však naznačujú, že táto cesta zostane v dohľadnom čase zablokovaná, prinajmenšom na trhoch, ktoré súhlasia s americkým nastavením.
