Slováci často vyhadzujú jedlo, ktoré je stále bezpečné na konzumáciu. Dôvodom pritom nie je ani tak nedbalosť či márnotratnosť, ale len prosté nepochopenie informácií na obaloch potravín, konkrétne zámena dvoch odlišných označení: dátumu minimálnej trvanlivosti a dátumu spotreby.
Podľa výsledkov prieskumu Flash Eurobarometer 425, ktorý sa zameral na plytvanie potravinami a označovanie dátumov v krajinách Európskej únie, má problém správne pochopiť niektoré údaje na obaloch potravín (hlavne tie číselné) až polovica Európanov, pričom Slovensko v tomto smere rozhodne nie je výnimkou. Je to práve dátumové označovanie, čomu ľudia nerozumejú najviac.
Slováci vyhodia ročne až 100 kg potravín
Problém plytvania potravinami má na Slovensku merateľné rozmery. Podľa údajov Potravinárskej komory Slovenska skončí na Slovensku v koši v priemere 100 kilogramov jedla na osobu každý jeden rok. Ide pritom prevažne o chlieb a pečivo, ovocie a zeleninu, mliečne výrobky, zvyšky nedojedeného jedla a nerozbalené potraviny.
Prieskum agentúry IPSOS z apríla minulého roku zistil, že 37 percent Slovákov vyhadzuje potraviny, ktoré nestihnú skonzumovať, aspoň raz týždenne. Pritom viac ako 6 z 10 respondentov tak robí minimálne raz do mesiaca.
Pochopiteľne, toto správanie má silný ekonomický dosah. Slováci vydávajú na potraviny aj viac ako 20 percent rodinného rozpočtu, čo je výrazne nad európskym priemerom necelých (okolo 15 percent). Každé kilo zbytočne vyhodenéhо jedla tak predstavuje priamy výdavok bez akejkoľvek protihodnoty. A veľká časť tohto odpadu nevzniká pokazeným jedlom, ale nesprávnym výkladom dátumu na obale.
Čo hovoria jednotlivé dátumy?
Dátum minimálnej trvanlivosti, zvyčajne uvádzaný ako „Minimálna trvanlivosť do…“ alebo „Najlepšie pred…“, informuje o kvalite potraviny, nie o jej bezpečnosti. Potravina môže byť po tomto dátume stále bezpečne konzumovateľná, ak bola správne skladovaná a obal nie je poškodený.
Typicky sa tento dátum uvádza na trvanlivých potravinách, ako sú ryža, cestoviny, konzervy, čokoláda, káva alebo sušené výrobky. Ak je teda výrobok neotvorený a správne skladovaný, jeho konzumácia po tomto dátume nie je zdravotným rizikom.
Naproti tomu dátum spotreby, zvyčajne označený ako „Spotrebujte do…“, sa už vzťahuje na bezpečnosť potraviny. Po jeho uplynutí výrobok skutočne neodporúča konzumovať, a to bez ohľadu na to, ako vyzerá alebo vonia.
Týka sa čerstvých a rýchlo sa kaziacich potravín, teda mäsa, mlieka a mliečnych výrobkov, čerstvých šalátov, chlebíčkov či rýb. Tu platí takzvaná nulová tolerancia, čo znamená, že prekročenie dátumu spotreby môže skutočne viesť k zdravotným ťažkostiam.
Existuje aj tretia kategória, ktorou sú potraviny bez akéhokoľvek dátumu, napríklad čerstvé nešúpané ovocie a zelenina, víno, liehoviny a pekárske či cukrárske výrobky určené na spotrebu do 24 hodín po výrobe. Pri týchto produktoch sa spoliehame na zmysly a vizuálny stav potraviny.
Informácií nie je veľa, no nie sú zrozumiteľné
Obaly potravín dnes obsahujú množstvo údajov, od zloženia cez nutričné hodnoty až po logá kvality, čísla šarží či identifikačné značky výrobcu.
Štátna veterinárna a potravinová správa SR uvádza, že každá potravina predávaná na Slovensku musí povinne obsahovať názov, zoznam zložiek, alergény, množstvo, dátum trvanlivosti či spotreby, podmienky skladovania a identifikáciu výrobcu. Riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska Jana Venhartová potom upozorňuje, že problémom je nielen množstvo údajov, ale aj veľkosť písma.
Portál Aktuality.sk zároveň vysvetľuje, že vedľa celoeurópskych noriem existujú aj národné špecifiká, ktoré systém pre bežného spotrebiteľa ešte viac komplikujú.
Potravinárska komora Slovenska sa aj preto rozhodla náležite konať. V spolupráci s ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka spúšťa informačnú kampaň zameranú na vzdelávanie spotrebiteľov v oblasti čítania obalov potravín. Ministerstvo poskytlo dotáciu na jej realizáciu.
Súčasťou kampane je praktická brožúra s prehľadom kategórií výrobkov a informácií, ktoré spotrebiteľ na obaloch nájde, vrátane základných kvalitatívnych ukazovateľov. Okrem distribúcie brožúr na podujatiach Potravinárskej komory Slovenska potravinári pripravujú aj edukačný web a komunikáciu prostredníctvom sociálnych sietí.
Asi môžeme skonštatovať, že iniciatíva prichádza v tom najlepšom čase. Z prieskumu agentúry IPSOS vyplýva, že potravinami plytvajú výrazne viac mladí Slováci vo veku 18 až 35 rokov. Jedlo vyhadzuje aspoň raz týždenne až 47,4 percenta ľudí z tejto vekovej skupiny, zatiaľ čo u seniorov vo veku 54 až 65 rokov je to len 20,3 percenta. Paradoxne je teda najväčší priestor na zmenu správania práve u generácie, ktorá s digitálnymi kampaňami na sociálnych sieťach prichádza do kontaktu prirodzene.
Neprehliadnite
Etiketa nie je formalita
Hoci sú etikety dlhé a vyplnené hustým, niekedy takmer nečitateľným písmom, sú veľmi dôležité. Označovanie potravín nie je len byrokracia, ktorú si vynútili nariadenia Európskej únie. Je to nástroj, ktorý má spotrebiteľovi pomôcť robiť informované rozhodnutia.
Vedieť, čo kupujem, ako dlho to vydrží a kedy to skutočne musím vyhodiť, je základ zodpovedného nakladania s potravinami, ako aj s rodinným rozpočtom. Ak by každý slovenský spotrebiteľ vyhadzoval čo i len o desať percent menej jedla ročne, v súhrne by to znamenalo desiatky tisíc ton potravín navyše, ktoré by sa dostali na stôl namiesto do koša.
