Spor o telové kamery pre rušňovodičov naberá na intenzite. Minister dopravy Jozef Ráž (nom. Smer-SD) ich presadenie označuje za jednoznačné. Rušňovodiči naopak tvrdia, že kamery nehodám nezabránia a žiadajú investície do systémových bezpečnostných opatrení. Diskusia sa tiahne už od jesene minulého roka, odkedy hneď séria vlakových nehôd otriasla slovenskou železničnou dopravou. Téme sa venujú Správy STVR.
Aby sme boli konkrétnejší, na jeseň 2025 zaznamenali slovenské železnice dve závažné zrážky vlakov v krátkom slede. Prvá z nich nastala 13. októbra 2025 pri Jablonove nad Turňou v okrese Rožňava, kde sa zrazili dva rýchliky. Zranených bolo 69 ľudí.
Vyšetrovanie ministerstva dopravy pritom potvrdilo, že príčinou bolo pochybenie rušňovodiča. Vlak nerešpektoval signalizáciu a prešiel na červenú, pričom rušňovodič mal počas jazdy zapnutý YouTube. Krátko po tejto nehode prišla druhá zrážka. Odborník na železničnú dopravu Ondrej Matej v relácii JOJ 24 upozornil, že nejde o náhodu, ale o vážny signál, za ktorým stojí kombinácia personálneho preťaženia a ďalších systémových problémov.
Riešenie? Kamery
Minister Ráž avizoval balík náležitých opatrení v novembri minulého roku. Medzi nimi figurovalo aj kontroverzné zavedenie telových kamier v kabínach rušňov, kariet rušňovodiča na kontrolu dodržiavania doby odpočinku a postupná inštalácia európskeho zabezpečovacieho systému ETCS.
Zavedenie telových kamier pre Železničnú spoločnosť Slovensko by malo stáť 420-tisíc eur, pričom kamery by podľa testovaného modelu snímali výhradne trať a ruky rušňovodiča. Záznamy by sa použili výlučne v prípade nehody, nie na priebežný dohľad.
Minister Ráž poukázal na desať medzinárodných štúdií vrátane jednej kanadskej, ktoré potvrdzujú pozitívny vplyv kamerových systémov na bezpečnosť vo verejnej doprave. Svoju pozíciu obhájil porovnaním: „Ak vie pracovník banky pracovať pod kamerovým dohľadom celú zmenu, lebo chráneným verejným záujmom sú peniaze, tak tisíc ľudí vo vlaku nie je chráneným verejným záujmom?“ Ak bude treba zmeniť na tento účel legislatívu, minister je podľa vlastných slov pripravený predložiť novelu zákona.
Rušňovodiči vidia systémové problémy
Rušňovodiči kamery definitívne nezavrhujú, no považujú ich za nesystémové opatrenie, ktoré nevyrieši skutočné príčiny nehôd. Predseda petičného výboru rušňovodičov Matej Motyčka uviedol, že kamera môže ukázať pochybenie rušňovodiča, no pravú podstatu nehody neodhalí.
„Kamery nedokážu nehode zabrániť, zabezpečovacie zariadenie a komunikačné zariadenia to dokážu,” uviedol viceprezident federácie strojvodcov Peter Dubovský.
Rušňovodiči preto žiadajú prednostné investície do systému ETCS a do zlepšenia technického stavu vozidiel. Dokonca si dali vypracovať nezávislú štúdiu z Brna, ktorá poukazuje na to, že kamerový dohľad môže rušňovodičov skôr znervózňovať, píše Záhorí.sk.
Motyčka zároveň upozornil na reálne pracovné podmienky, ktoré platia naprieč celými slovenskými železnicami. V starých kabínach môže teplota v lete dosiahnuť 47 stupňov Celzia, mnohí rušňovodiči sú chronicky preťažení nadčasmi a krátke prestoje im nedovoľujú dostatočne si oddýchnuť. V marci tohto roku sa uskutočnil protest zhruba 1 500 rušňovodičov, ktorí podľa Denníka N varovali, že ak sa situácia nezmení, sú odhodlaní pristúpiť k razantnejším krokom.
Neprehliadnite
Kritika zo strany parlamentu
Opatrenie si vyslúžilo kritiku aj priamo v parlamente. Poslanec Marek Lackovič (PS) na rokovaniach výboru vyzval riešiť reálne problémy rušňovodičov: „Hovorí sa o tom, že rušňovodiči pracujú v nevyhovujúcich podmienkach. Majú tam 47 stupňov v tých starých kabínach. Hovorí sa o tom, či by nemali byť dvaja namiesto jedného. To súvisí s nedostatkom. Poďme to riešiť.“ Podpredseda výboru pre verejnú správu Igor Janckulík (KDH) zašiel vo svojej kritike ešte ďalej, keď takmer pol milióna eur na telové kamery označil za zbytočne vyhodené peniaze.
Na opačnej strane stojí generálna riaditeľka ZSSK Ivana Piňosová, ktorá zavedenie kamier považuje za dôležité. Analýza vlakových incidentov podľa nej ukázala, že väčšinou ide o zlyhanie ľudského faktora, nie o technickú poruchu. A práve preto kamerový systém považuje za logickú reakciu na zistené príčiny.
Systém ETCS a dlhodobý plán
Jednou z mála oblastí, kde panuje zhoda medzi ministerstvom a rušňovodičmi, je potreba rozšírenia systému ETCS, teda európskeho vlakového zabezpečovacieho systému, ktorý dokáže automaticky zastaviť vlak pri prehliadnutí signálu.
Podľa ministra Ráža má byť do roku 2030 ETCS nainštalovaný na 770 kilometroch tratí; dnes je ním vybavených vyše 200 kilometrov siete. Plná implementácia na celej sieti je naplánovaná do roku 2050. Práve tento systém má podľa odborníkov aj samotných rušňovodičov skutočný preventívny potenciál, na rozdiel od kamier, ktoré de facto len dokumentujú to, čo sa už stalo.
Spor sa v jadre sústreďuje na jednu otázku o tom, čo má prednosť v čase konsolidácie. Sú to preventívne systémové opatrenia, alebo technológie na dokumentáciu udalostí po ich vzniku? Minister Ráž tvrdí, že kamery a systémové opatrenia sa navzájom nevylučujú.
Rušňovodiči a časť parlamentnej opozície naopak trvajú na tom, že bez riešenia základných problémov, čiže preťaženosti, zastaraného vozového parku a nedostatočného zabezpečenia tratí, žiadna kamera v dlhodobom horizonte nepomôže.
