Tohtoročný 8. máj bude pre väčšinu Slovákov bežným pracovným dňom. Vláda v rámci konsolidačného balíčka dočasne zrušila tento dátum ako deň pracovného pokoja, a to výhradne na rok 2026. No hoci Deň víťazstva nad fašizmom stratil status voľného dňa, zostal štátnym sviatkom, s čím sa viaže nárok na príplatok k mzde. Nie každý zamestnanec ho však dostane, píšu tvnoviny.sk.
Zákonník práce hovorí, že za prácu vo sviatok patrí zamestnancovi jeho dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie vo výške najmenej 100 percent priemerného zárobku. Dátum 8. máj v tomto roku síce nie je dňom pracovného pokoja, no naďalej zostáva štátnym sviatkom, čo znamená, že príplatok za prácu vo sviatok formálne naďalej platí. Práve toto je jedna z kuriozít legislatívnej zmeny, ktorú vláda schválila v rámci konsolidácie.
Legislatívna chyba a následný chaos
Situácia okolo 8. mája 2026 sa de facto od začiatku roka spájala s kopou zmätkov. Startitup.sk upozornil, že legislatívna chyba spôsobila nezvyčajný paradox: Slováci pôjdu do práce, no zároveň im za tento deň technicky patrí príplatok ako za sviatok. Inštitút pre pracovné právo na svojej stránke vysvetlil, že keďže zákon o štátnych sviatkoch ako osobitný predpis ustanovuje inak, dni 8. mája a 15. septembra 2026 nie sú v očiach Zákonníka práce dňami pracovného pokoja.
Ministerstvo práce následne vydalo usmernenie, v ktorom potvrdilo, že zamestnanec pracujúci 8. mája má nárok na príplatok za sviatok, a to v štandardnej výške 100 percent priemerného zárobku.
Daňový expert a exminister práce Jozef Mihál však upozorňuje, že príplatok nie je automatický pre všetkých. Existujú tri konkrétne skupiny zamestnancov, na ktoré sa nárok buď to nevzťahuje, alebo je podmienený určitými okolnosťami.
Kto všetko má smolu?
Prvou skupinou sú vedúci zamestnanci na akomkoľvek stupni riadenia. Ako vysvetlil Mihál, títo zamestnanci nemajú nárok na príplatok v prípade, že majú v pracovnej zmluve dohodnutú mzdu už s prihliadnutím na prípadnú prácu vo sviatok. Inými slovami, sviatočné hodiny sú v ich odmeňovaní vopred zahrnuté, a teda na osobitný príplatok nemajú nárok.
Druhou skupinou sú zamestnanci pracujúci z domu, teda na takzvaný home office. Ani tu však nestačí len fyzická neprítomnosť v kancelárii. Mihál vysvetlil, že podmienkou je splnenie dvoch súbežných kritérií. Prvou je, že práca z domu musí byť dohodnutá v pracovnej zmluve. Zároveň musí byť v tejto zmluve uvedené, že si zamestnanec pri práci z domu sám rozvrhuje pracovný čas.
Ak sú obe podmienky splnené, nárok na príplatok za sviatok zaniká. Pri voľnom rozvrhovaní pracovného času si totiž zamestnanec sám určuje, kedy pracuje, a nemožno preto hovoriť o nariadení práce vo sviatok.
Tretiu skupinu tvoria zamestnanci, ktorí sa so zamestnávateľom dohodli na čerpaní náhradného voľna za prácu 8. mája. V takom prípade, logicky, príplatok nedostanú (keďže nebudú pracovať). Za deň náhradného voľna im však bude patriť náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku, respektíve mzda pri mesačnom odmeňovaní.
Neprehliadnite
„Zamestnávateľ sa so zamestnancami dohodol tak, že v piatok 8. mája 2026 budú pracovať, a v piatok 26. júna 2026 si budú čerpať náhradné voľno. Za prácu 8. mája 2026 budú mať zamestnanci vyplatenú mzdu ale nebudú mať vyplatené mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok. Za deň voľna 26. júna 2026 budú mať zamestnanci vyplatenú mzdu (tí zamestnanci, ktorí sú odmeňovaní inak, ako formou mesačnej mzdy, budú mať za 26. jún 2026 vyplatenú náhradu mzdy vo výške 100 % priemerného zárobku),“ uvádza Mihál vo svojom príspevku praktický príklad.
A čo dohodári?
Osobitná situácia nastáva pre takzvaných dohodárov, teda zamestnancov pracujúcich na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Tí majú za prácu 8. mája nárok na zvýšenie svojej dohodnutej odmeny o sumu najmenej 5,259 eura za hodinu, čo zodpovedá aktuálnej sadzbe za prácu vo sviatok.
Portál Podnikajte.sk zároveň upozorňuje, že 8. máj 2026 nie je, respektíve nebude jediným takýmto prípadom. Rovnaký režim sa v tomto roku vzťahuje aj na 15. september 2026, teda na sviatok Sedembolestnej Panny Márie. Oba dni sú bežnými pracovnými dňami s nárokom na príplatok, no len pre tých, ktorých sa netýkajú výnimky.
Prečo k zmene vôbec došlo
Vláda zrušila 8. máj a 15. september ako dni pracovného pokoja v rámci konsolidácie verejných financií, konkrétne zákonom č. 261/2025 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1. novembra 2025.
Ako sme už spomenuli, zmena je dočasná, teda sa týka výhradne roku 2026. Štátu toto opatrenie prinesie úspory, no firmy naopak zaťaží vyššími mzdovými nákladmi. Viaceré podniky preto avizovali, že zamestnancom v tento deň prácu nenariadia vôbec. Situácia tak vo výsledku dopadne tak trochu opačne, ako vláda zamýšľala. Namiesto zvýšenia produktivity čelí táto legislatívna zmena kritike, a to ako zo strany odborníkov, tak aj zamestnávateľov.
Príplatok za prácu vo sviatok v roku 2026 činí najmenej 100 percent priemerného zárobku, čo ho radí medzi výrazné mzdové zvýhodnenia. Pre porovnanie, príplatok za prácu cez víkend je 50 percent a za nočnú prácu 40 percent priemerného zárobku. A ak zamestnanec pracuje vo sviatok v noci, príplatky sa sčítajú.
Práve tieto mzdové dopady vedú mnohé firmy k tomu, aby zvážili, či je pre ne ekonomicky výhodnejšie dať zamestnancom v tento deň voľno, alebo ich nechať pracovať s príplatkom.
