Stav ropnej núdze na Slovensku trvá od 19. februára tohto roku, pričom jeho koniec sa očakáva už v horizonte najbližších dní. Premiér Robert Fico po rokovaní s vedením bratislavskej rafinérie Slovnaft avizoval, že núdzový stav by mohol byť zrušený už v stredu 8. apríla, no iba za splnenia jednej kľúčovej podmienky: štátne zásoby ropy musia byť znovu naplnené na úroveň požadovanú Európskou úniou. Informujú o tom Aktuality.sk.
Ako sa Slovensko dostalo do ropnej núdze
Spúšťačom krízy bolo prerušenie dodávok ruskej ropy ropovodom Družba cez Ukrajinu. Vláda Roberta Fica vyhlásila stav ropnej núdze s platnosťou od 19. februára. Išlo pritom o historicky prvé takéto opatrenie v dejinách samostatného Slovenska.
Ako informovala agentúra SITA, kabinet zároveň schválil, že štát zo svojich strategických zásob požičia rafinérii Slovnaft do 250-tisíc ton ropy. Pôžička mala preklenúť obdobie, kým rafinéria zabezpečí alternatívne dodávky, predovšetkým prostredníctvom ropovodu Adria vedúceho cez Chorvátsko. Slovnaft je jedinou rafinériou na Slovensku a na svoju dennú prevádzku potrebuje 7 300 až 7 500 ton ropy.
Výpadok dodávok bol teda bezprostrednou hrozbou plynulého zásobovania trhu palivami. Rafinéria preto v reakcii na núdzový stav zastavila vývoz nafty na Ukrajinu aj iné zahraničné exporty. Všetka produkcia začala smerovať výhradne na domáci, teda slovenský trh. Toto rozhodnutie malo zabrániť tomu, aby sa prípadný nedostatok surovín premietol do nedostatku palív na tunajších čerpacích staniciach.

Požičaná ropa a podmienka EÚ
Zo schválených 250-tisíc ton ropy Slovnaft k dnešnému dátumu skutočne čerpal. Premiér Fico na brífingu v bratislavskej rafinérii, ktorého sa zúčastnila aj ministerka hospodárstva Denisa Saková, spresnil, že rafinéria zo štátnej pôžičky reálne spotrebovala asi 105-tisíc ton a zvyšok postupne vracia. Práve tento proces vracania je rozhodujúci.
Podmienkou Európskej únie je, aby členské štáty udržiavali núdzové zásoby ropy v rozsahu pokrývajúcom minimálne 90 dní spotreby. Fico potvrdil, že akonáhle budú štátne zásoby opäť na tejto úrovni, vláda je pripravená stav ropnej núdze zrušiť. Nasledujúce pracovné stretnutie s predstaviteľmi Slovnaftu je naplánované práve na stredu 8. apríla, kedy by k tomuto kroku mohlo dôjsť.
Samotná pôžička má nastavenú časovú lehotu do konca septembra 2026 a Slovnaft ju musí počas tohto obdobia postupne splácať. Na financovanie pôžičky doplatí rafinéria navyše aj preto, že si požičala ropu za historickú cenu a pri jej spätnom nakupovaní za aktuálne trhové ceny (v čase písania tohto článku 103,5 dolára za barel) ide o citeľný náklad, ako vysvetľuje Denník N.
Nariadenie o cenách nafty zostáva
Je ale nutné zdôrazniť, že zrušenie stavu ropnej núdze automaticky neznamená úplné odvolanie všetkých ochranných opatrení. Fico zdôraznil, že vládne nariadenie, ktoré zaviedlo dvojité ceny nafty a obmedzenia pri jej nákupe, ostáva v platnosti až do uplynutia 30-dňovej účinnosti.
Toto nariadenie bolo prijaté ako samostatné opatrenie súbežne so stavom núdze, pričom jeho platnosť nie je priamo naviazaná na trvanie samotného núdzového stavu. Spotrebitelia aj firmy tak budú cenové regulácie pociťovať ešte určitý čas aj po prípadnom zrušení núdzového stavu, čo je dôležitý detail, ktorý môže mnohých nepríjemne prekvapiť.
Tlak aj z Česka
Zrušenie núdzového stavu na Slovensku nie je len vnútornou záležitosťou. Podľa Správ STVR požiadal český premiér Andrej Babiš Fica o ukončenie opatrenia už 30. marca, teda deň pred tým, ako Česká republika formálne doručila žiadosť o zrušenie stavu núdze.
Slovenský núdzový stav totiž prináša obmedzenia, ktoré ovplyvňujú pohyb palív a ich dostupnosť aj pre susedné krajiny, ktoré sú závislé od regionálneho trhu s naftou.
Fico Babišovi prisľúbil, že Slovensko opatrenie zruší, len čo budú splnené stanovené podmienky. Táto formulácia naznačuje, že vláda si zachováva istú mieru flexibility. Rozhodnutie je podmienené technickým stavom zásob, nie kalendárom.
Záujem Česka o čo najrýchlejšie ukončenie opatrenia sa pritom dá pochopiť. Obe krajiny sú z hľadiska energetiky prepojené a slovenský trh s palivami má priamy dosah na ceny a dostupnosť pohonných hmôt v susedných regiónoch.
Alternatívne trasy a dlhodobé riešenie
Kľúčovou otázkou do budúcnosti zostáva, ako Slovensko zabezpečí dodávky ropy nezávisle od ropovodu Družba. Ministerstvo hospodárstva SR koncom februára avizovalo, že ministerka Saková spolu s maďarským ministrom zahraničných vecí Péterom Szijjártóom poslali spoločný list Chorvátsku s výzvou umožniť dodávky ropy alternatívnou trasou cez ropovod Adria.

Nábeh na plné využitie tejto kapacity by podľa rafinérie trval 20 až 30 dní, pričom štátna pôžička slúžila práve na preklenutie tohto prechodného obdobia.
Ako informoval Energoklub.sk, Európska komisia akceptuje, že Slovensko má právo využívať určitú výnimku pri zdrojoch ropy až do roku 2027, čo krajine ponecháva istý priestor na manévrovanie pri diverzifikácii dodávateľov. Toto okno by Slovensko malo využiť na vybudovanie robustnejšej infraštruktúry a zmluvných vzťahov s alternatívnymi dodávateľmi, aby sa podobná situácia v budúcnosti neopakovala.
Prerušenie dodávok cez Družbu totiž odhalilo, že krajina nemá k dispozícii okamžitú záložnú alternatívu a akýkoľvek výpadok sa prejaví takmer okamžite.
Čo môžeme očakávať
V najbližšom období závisí veľa od toho, ako rýchlo Slovnaft dokáže doplniť štátne zásoby. Ak bude 8. apríla podmienka splnená, vláda by mala formálne zrušiť stav ropnej núdze.
Cenové regulácie a obmedzenia pri nákupe nafty však budú platiť ešte určitý čas po tomto dátume. Spotrebitelia, dopravné firmy aj priemysel tak budú musieť s týmito obmedzeniami počítať ešte niekoľko ďalších dní (minimálne).
Definitívny návrat k štandardným podmienkam na trhu s palivami závisí od toho, či sa podarí stabilizovať dodávky ropy novými trasami a či Slovnaft splní záväzky voči štátnym hmotným rezervám v dohodnutom termíne.

