Hoci nie všetci majú Marka Zuckerberga v láske, musí sa mu nechať, že dokáže pomenovať veľké technologické trendy skôr, než sa stanú samozrejmosťou. Napríklad keď v roku 2012 odkúpil Instagram za miliardu dolárov, mnohí to považovali za nezmysel. Dnes je však jasné, že spravil dobre.
Teraz šéf Mety prichádza s ďalším pojmom, ktorý je zrejme ambicióznejší než čokoľvek, čo povedal predtým. Je ním takzvaná osobná superinteligencia. Tentokrát pritom má v rukách niečo, čo pri pôvodnom predstavení metaverza tak trochu chýbalo, a síce konkrétne produkty, rastúce čísla aj reálnych používateľov.
Počas štvrťročného oznamovania výsledkov Zuckerberg načrtol víziu, ktorá by mohla byť pre Metu rovnako zásadným predelom, akým bol prechod na mobilné telefónu. Rozhodne teda nejde len o novú funkciu či službu. Ide o zásadnú zmenu v tom, čo Facebook, Instagram a WhatsApp pre svojich používateľov znamenajú.
Čo presne je osobná superinteligencia?
Pojem superinteligencia sa doteraz spájal skôr s akademickými debatami o budúcnosti AI než s konkrétnymi produktmi pre bežných ľudí. Zuckerberg ho ale zámerne zasadil do osobného kontextu. Nejde o AI, ktorá je múdrejšia ako človek, ale o technológiu ktorá dôkladne pozná danú osobu; jej históriu, záujmy, vzťahy a ciele.
„Začíname vidieť prísľub AI, ktorá rozumie nášmu osobnému kontextu vrátane našej histórie, záujmov, obsahu a vzťahov,“ povedal Zuckerberg podľa portálu Techloy. Prakticky to znamená, že algoritmy, ktoré dnes rozhodujú o tom, čo vidíte na Facebooku alebo Instagrame, dostanú zásadný upgrade.
Namiesto optimalizácie pre čas strávený v aplikácii budú optimalizovať pre vaše osobné ciele. Ak chcete schudnúť, naučiť sa hrať na gitaru alebo sledovať dianie v rodine, systém to pochopí a náležite prispôsobí obsah. Bude teda zobrazovať presne to, čo vás reálne zaujíma, nie odhadovať, čo vás asi udrží pri obrazovke najdlhšie.
Aspoň na papieri toto znie ako prevratná zmena. Sociálne siete boli dlhé roky kritizované za to, že maximalizujú takzvaný engagement za každú cenu, dokonca aj na úkor mentálneho zdravia používateľov a šírenia dezinformácií. Ak Meta skutočne prepne na optimalizáciu pre osobné ciele, môže to zásadne zmeniť spôsob, akým miliardy ľudí pristupujú k digitálnym platformám.
Novú víziu podporujú čísla
Dá sa pritom povedať, že táto transformácia už do istej miery začala, a to konkrétne prostredníctvom inteligentných okuliarov, v ktorých Meta aktuálne dominuje aj vďaka spolupráci so značkou Ray-Ban.
Ako informuje CNBC s odvolaním na výsledky EssilorLuxottica, v roku 2025 sa predalo viac ako 7 miliónov kusov smart okuliarov Ray-Ban Meta, teda viac ako trojnásobok celkových predajov za roky 2023 a 2024. Android Central v tejto súvislosti dopĺňa, že raná stávka Mety na inteligentné okuliare začína vyzerať čoraz viac ako správne rozhodnutie. Meta a EssilorLuxottica dokonca údajne rokujú o zdvojnásobení výrobnej kapacity na minimálne 20 miliónov kusov do konca roka 2026, aby uspokojili rastúci dopyt.
Samotný Zuckerberg prirovnal svoju víziu prirovnal k príchodu smartfónov: „Myslím, že sme v momente podobnom tomu, keď prišli smartfóny, a bolo jasné, že je len otázkou času, kedy sa všetky flipfóny stanú smartfónmi.“ Miliardy ľudí dnes nosia okuliare alebo šošovky kvôli korekcii zraku. Ak sa podarí integrovať AI do niečoho, čo ľudia aj tak nosia každý deň, potenciálne nasadenie je prirodzene obrovské.
Neprehliadnite
Metaverzum končí, no vízia nie
Prechodu k inteligentným okuliarom predchádza tichý pohreb metaverza. Divízia Reality Labs podľa Statista dosiahla kumulatívnu operačnú stratu takmer 90 miliárd dolárov, konkrétne v priebehu posledných siedmich rokov. Samotný rok 2025 priniesol stratu 19,1 miliardy dolárov, čo bol nárast oproti 17,7 miliardy dolárov v roku 2024.
Zuckerberg stratu priznal, no zasadil ju do rámca záverečnej fázy: „Očakávam, že straty Reality Labs budú tento rok podobné ako vlani, a toto bude pravdepodobne ich vrchol.“ Divízia zároveň prešla bolestivými reštrukturalizáciami. Meta prepustila viac ako tisíc zamestnancov Reality Labs, zatvorila viaceré VR herné štúdiá a ukončila aplikáciu Workrooms určenú na virtuálnu kolaboráciu.
Meta sa teda VR segmentu nevzdáva úplne, ale presúva ťažisko k okuliarom a nositeľnej elektronike, kde už dnes vidí reálny dopyt zákazníkov.
Infraštruktúra ako strategická zbraň
Aby však Meta dokázala dodať osobnú superinteligenciu miliardám ľudí, potrebuje nielen modely a softvér, ale aj masívnu výpočtovú infraštruktúru. Preto Zuckerberg predstavil iniciatívu Meta Compute, ktorá má budovanie tejto infraštruktúry povýšiť na strategickú prioritu. Investovať v tomto smere plánuje stovky miliárd dolárov.
Na čelo partnerských aktivít Meta Compute dosadila Dinu Powell McCormick ako prezidentku a podpredsedníčku. Jej úlohou je vyjednávanie s vládami, suverénnymi fondmi a strategickými partnermi po celom svete. Cieľom pritom nie je iba zaistiť výpočtovú kapacitu, ale aj flexibilitu dodávateľského reťazca, aby Meta nebola závislá na jedinom dodávateľovi čipov či energií.
Menej ľudí, silnejší dopad
Osobná superinteligencia nemá zmeniť len finálne produkty pre koncových používateľov, ale aj to, ako Meta funguje vo vnútri, teda interne. Zuckerberg otvorene hovoril o tom, že rok 2026 bude rokom, keď AI začne výrazne meniť spôsob práce vo vnútri samotnej spoločnosti. Meta investuje do takzvaných AI-natívnych nástrojov, ktoré umožňujú jednotlivcom zvládnuť to, čo predtým vyžadovalo celé tímy. Štruktúry sa teda splošťujú a dôraz sa kladie na individuálnych prispievateľov s vysokým dopadom.
Tento model však nie je exkluzivitou Mety. Niečo podobné (alebo úplne rovnaké) sa pravdepodobne bude diať vo firmách po celom svete, hlavne keď sa nástroje podobnej úrovne stanú široko dostupnými. To zároveň naznačuje, že osobná superinteligencia nemusí byť len produktom Mety. Môže byť štandardom, podľa ktorého sa bude merať celé odvetvie.
Minimálne jedno zraniteľné miesto
Háčik je v tom, že celá vízia stojí na jednom neistom predpoklade, a to ochote ľudí dať AI hlboký prístup do svojho osobného kontextu, čiže svojich záujmov, vzťahov, zvykov a cieľov.
Meta síce má distribučnú výhodu, respektíve 3,5 miliardy denných používateľov, ktorí na jej platformách trávia hodiny každý deň. No či tí istí ľudia akceptujú AI, ktorá ich chce tak dôverne spoznať, alebo ju začnú vnímať ako dohľad “veľkého brata”, je otázne.
