Pri pohľade do niektorých štatistických tabuliek by sa mohlo zdať, že slovenské domácnosti prežívajú zlaté časy. Realita, ktorú odhalili najnovšie dáta, je však podstatne triezvejšia. Hoci hodnota majetku Slovákov rastie, takmer 25 % domácností žije v systéme „od výplaty k výplate“ a chýba im finančný vankúš na pokrytie neočakávaných výdavkov.
Tieto znepokojivé závery prinieslo Zisťovanie o financiách a spotrebe domácností (HFCS), ktoré realizovala Národná banka Slovenska (NBS) na prelome rokov 2023 a 2024, informuje server Žilinak.sk. Prieskum ukázal, ako drasticky inflácia a drahé hypotéky zamiešali kartami v našich peňaženkách.
Inflácia poľuje na úspory
Čísla na prvý pohľad vyzerajú impozantne. Medzi rokmi 2021 a 2023 vzrástlo čisté bohatstvo typickej slovenskej domácnosti v nominálnom vyjadrení takmer o 30 percent. Problémom je, že tento rast je do veľkej miery len ilúziou.
Ako vo svojej analýze upozorňuje Národná banka Slovenska, po očistení o infláciu sa tento nárast scvrkáva na chudobné 4 percentá. Väčšinu zdanlivého zbohatnutia teda „zožralo“ zdražovanie tovarov a služieb. Slováci majú síce na účtoch či v majetku vyššie sumy, no reálne si za ne môžu kúpiť len o málo viac než pred tromi rokmi.
Víťazi a porazení
Kríza nedopadla na všetkých rovnako. Jednoznačnými víťazmi tohto obdobia sú vlastníci nehnuteľností a paradoxne aj ľudia s hypotékami. Inflácia totiž znižovala reálnu hodnotu ich dlhu, zatiaľ čo ceny ich domov a bytov rástli. Najviac si polepšila generácia vo veku 45 až 54 rokov, ktorej reálny majetok narástol o 15 percent.
Na opačnom konci spektra však zostali mladí ľudia a nájomníci. Domácnosti do 34 rokov stratili reálne až 16 percent svojho majetku a nájomníci dokonca 30 percent. Bez vlastného bývania a „inflačnej pomoci“ pri dlhoch boli plne vystavení rastu cien, čo výrazne prehĺbilo medzigeneračnú priepasť.
Bohatí, ale bez eura vo vrecku
Zásadným zistením prieskumu je fenomén „bohatých chudobných“. Mnohé slovenské domácnosti disponujú značným majetkom, no ten je „uväznený“ v nelikvidných aktívach, predovšetkým v nehnuteľnostiach, v ktorých bývajú.
Vlastniť dom v hodnote 200-tisíc eur je výborné pre dlhodobú stabilitu, no ak sa pokazí auto alebo príde nedoplatok za energie, tehly z domu nepredáte. Práve preto takmer štvrtina domácností nemá k dispozícii likvidnú finančnú rezervu a funguje na hrane. V prípade náhleho výpadku príjmu alebo krízy sú tak extrémne zraniteľné, hoci na papieri patria k majetnejšej časti populácie.
Nerovnosť a význam vzdelania
Dáta tiež potvrdzujú, že nožnice medzi bohatými a chudobnými sa na Slovensku roztvárajú. Desať percent najbohatších domácností vlastnilo v roku 2023 takmer 36 percent celkového bohatstva, čo je nárast oproti roku 2021. Významnú rolu v tomto procese zohráva finančná gramotnosť.
Ukazuje sa, že domácnosti, ktoré rozumejú peniazom a vedia plánovať, majú výrazne nižšiu tendenciu skĺznuť do života „z ruky do úst“. V prostredí pretrvávajúcej neistoty sa tak schopnosť tvoriť likvidné rezervy stáva dôležitejšou než samotná hodnota nehnuteľného majetku.
Kde hľadať peniaze, keď ich niet?
Hoci sa situácia mnohých domácností zdá bezvýchodisková, finanční odborníci sa zhodujú, že prvým krokom k ozdraveniu nie je vyšší príjem, ale brutálne úprimný audit výdavkov. Slovenská sporiteľňa vo svojom manuáli na tvorbu rezervy radí, že základom je vybudovať si „železnú rezervu“ vo výške troch až šiestich mesačných výdavkov.
Cesta k nej vedie cez elimináciu takzvaných neviditeľných výdavkov, často ide o zabudnuté predplatné streamovacích služieb, nevýhodné bankové poplatky či impulzívne nákupy drobností, ktoré sa na konci mesiaca nasčítajú do desiatok eur.
Kľúčové je nastaviť trvalý príkaz na sporenie hneď v deň výplaty, aby peniaze „zmizli“ z bežného účtu skôr, než ich stihnete minúť.
Konsolidácia si vyberá svoju daň
Samozrejme, slabšia finančná gramotnosť nie je jediným faktorom, ktorý prispieva k zhoršenej finančnej situácii slovenských domácností. Analytici jasne ukazujú prstom aj na tretiu vlnu konsolidačných opatrení.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) vo svojej detailnej analýze vyčíslila, že konsolidačný balíček v roku 2026 zníži disponibilné príjmy slovenských rodín v priemere o viac ako 370 eur ročne. Najtvrdšie dopadne na rodiny s deťmi a živnostníkov, kde sa strata môže vyšplhať až na vyše 1000 eur ročne.
Vyššie dane a odvody, spolu so zmenami v daňovom bonuse, priamo ukrajujú z peňazí, ktoré by inak mohli domácnosti použiť práve na tvorbu chýbajúcej finančnej rezervy. Konsolidácia tak nielenže znižuje životnú úroveň, ale paradoxne sťažuje domácnostiam možnosť pripraviť sa na horšie časy, čím sa kruh finančnej neistoty uzatvára
