Dve najväčšie automobilové skupiny na starom kontinente, Volkswagen a Stellantis, bijú na poplach a žiadajú od Európskej komisie radikálnu zmenu pravidiel hry. Šéfovia týchto koncernov, ktoré spoločne ovládajú takmer 40 percent európskeho trhu, volajú po zavedení stratégie „Made in Europe“.
Ako referuje portál euractiv.sk, ich cieľom je presadiť, aby verejné zákazky a dotačné schémy prioritne smerovali k vozidlám vyrobeným v Únii. Ide o priamu reakciu na agresívnu expanziu čínskych výrobcov, ktorí vďaka masívnej štátnej podpore dokážu zaplaviť trh lacnými elektromobilmi, čomu európske fabriky s drahými energiami a vysokou cenou práce nedokážu konkurovať.
Nie je auto ako auto
Návrh Olivera Blumeho z Volkswagenu a Antonia Filosu zo Stellantisu však ide hlbšie než len k miestu finálnej montáže. Automobilky žiadajú, aby definícia „európskeho auta“ zahŕňala aj pôvod kľúčových komponentov, ako sú elektrické pohonné jednotky či batériové články. Týmto krokom chcú zabrániť praxi, kedy sa čínske auto len formálne „zmontuje“ v Európe z dovezených dielov, aby obišlo clá.
Výrobcovia navrhujú systém quid pro quo: ak udržia výrobu a dodávateľské reťazce v Európe, Brusel by im mal na oplátku udeliť bonusy v rámci prísnych emisných noriem CO2, čo by im ušetrilo miliardy eur na pokutách, ktoré by inak museli platiť za neplnenie zelených cieľov.
Občianska vojna v automobilovom priemysle
Zaujímavé je, že tento protekcionistický tlak nenašiel pochopenie u všetkých hráčov a vráža klin medzi členov európskeho združenia výrobcov ACEA. Kým masoví výrobcovia volajú po bariérach, prémiové značky ako BMW sú ostro proti.
Mníchovská automobilka argumentuje, že moderný automobilový priemysel je globálne prepojený a bez medzinárodného obchodu a dodávok z Ázie je prechod na elektromobilitu prakticky nemožný. Varujú, že tvrdé preferovanie domácej výroby môže vyvolať odvetné opatrenia na globálnych trhoch, čo by proexportne orientované firmy bolestivo zasiahlo.
Ochrana práce vs. batériová pasca
Pre Slovensko, ktoré je svetovou veľmocou vo výrobe áut na obyvateľa, predstavuje táto iniciatíva dvojsečnú zbraň. Keďže u nás sídlia kľúčové fabriky Volkswagenu aj Stellantisu, zvýhodnenie áut z našich liniek by mohlo stabilizovať zamestnanosť a prilákať nové investície.
Ak by sa dotačná politika EÚ nastavila v prospech áut vyrobených v členských štátoch, slovenské závody by získali silnú konkurenčnú výhodu oproti dovozu z tretích krajín, čo by pomohlo udržať výrobu v Trnave či Bratislave.
Na druhej strane však číha skryté riziko v podobe prísnych podmienok na pôvod komponentov. Európa, a Slovensko obzvlášť, zatiaľ ťahá za kratší koniec v produkcii batérií. Ak by Brusel podmienil bonusy tým, že aj batéria musí byť rýdzo európska, mohol by to byť pre náš priemysel problém, keďže kapacity na výrobu akumulátorov sa u nás budujú pomalšie než v Ázii.
Navyše, hrozí, že bohatšie štáty ako Francúzsko či Nemecko využijú uvoľnené pravidlá na masívne dotovanie vlastných fabrík, čomu slovenský štátny rozpočet nebude schopný konkurovať.
