Dýchanie považujeme za tú najprirodzenejšiu vec na svete. Pre tisíce Slovákov sa však táto základná životná potreba stáva osudnou. Štatistiky sú znepokojujúce a hovoria, že znečistené ovzdušie má u nás ročne na svedomí približne 5 000 predčasných úmrtí.
Kde nás vzduch dusí najviac?
Hoci by sa mohlo zdať, že problém sa týka len veľkých priemyselných centier, realita je zložitejšia. Kritická situácia nastáva najmä počas zimných mesiacov. Tohtoročný január nebol výnimkou, pretože výstrahy pred smogom svietili na mape Slovenska hneď v niekoľkých regiónoch. Medzi najviac postihnuté lokality tradične patrí Ružomberok, no mimoriadne zlé podmienky trápia aj obyvateľov na východe a juhu krajiny.
Ako pre portál tvnoviny.sk vysvetlila Jana Szemešová zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ), práve členitosť slovenskej krajiny v spojení s emisiami z domov a áut vytvára v prípade nepriaznivého počasia doslova „pokrievku“, pod ktorou sa smog hromadí.
Smog ako tichá hrozba pre naše zdravie
Prečo je vlastne smog taký nebezpečný? Nejde len o nepríjemný zápach či zníženú viditeľnosť. Problémom sú najmä prachové častice PM10 a PM2,5. Tie menšie z nich sú schopné preniknúť hlboko do pľúcnych komôr a odtiaľ priamo do krvného obehu.
Pre zraniteľné skupiny, ako sú deti, seniori a kardiaci, môže byť pobyt vonku počas smogových výstrah kritický. Odporúčania vtedy znejú jasne, obmedziť vetranie a fyzickú aktivitu v exteriéri na minimum.
Ako z tejto situácie von?
Hovorkyňa rezortu životného prostredia Kristína Letková deklaruje, že na riešení pre celý okres intenzívne pracujú a pripravujú zmeny v zákone o environmentálnom fonde, ktoré majú zjednodušiť čerpanie dotácií.
Odborníci z praxe však navrhujú inšpirovať sa u susedov. Štefan Bobocký, prezident Cechu kachliarov, poukazuje na český model. Podľa neho by štát mal priamo dotovať výmenu starých pecí za moderné zariadenia a zaviesť zníženú sadzbu DPH na ich odbornú montáž. To by zaručilo nielen vyššiu bezpečnosť, ale aj reálne zníženie uhlíkovej stopy.
