Štát má v zákonoch ukotvený finančný nástroj, ktorý by mal zamestnancom po úraze garantovať príjem vo výške takmer plnej mzdy, no v praxi ide o legislatívneho ducha, o ktorého existencii netušia ani tí, ktorým je určený.
Zatiaľ čo štandardné úrazové dávky poberajú desaťtisíce Slovákov ročne, o špecifický rehabilitačný príspevok požiadal za posledné dve desaťročia presne jeden človek. Sociálna poisťovňa potvrdzuje, že o túto dávku nie je záujem, zatiaľ čo poistenci siahajú po administratívne známejších, hoci nie vždy výhodnejších riešeniach.
Zamestnanec, ktorý utrpí pracovný úraz a potrebuje čas na zotavenie či rekvalifikáciu, má teoreticky nárok na preplatenie až 80 percent svojej hrubej mzdy. Tento stav môže trvať maximálne šesť mesiacov, čo v kontexte bežných nemocenských dávok predstavuje nadštandardnú ochranu príjmu. Napriek tomu štatistiky Sociálnej poisťovne ukazujú nulu.
Podľa údajov, ktoré pre verejnoprávnu STVR poskytla samotná inštitúcia, prejavil za posledných dvadsať rokov o tento typ pomoci záujem jediný poistenec.
Hovorca Sociálnej poisťovne Martin Kontúr pre médiá uviedol, že inštitúcia v súčasnosti nedisponuje žiadnou otvorenou žiadosťou o poskytnutie dávky pracovnej rehabilitácie. Dôvodom nie je to, že by sa na Slovensku nestávali pracovné úrazy alebo že by zamestnanci nepotrebovali rehabilitáciu. Problém spočíva v nastavení systému a v nízkej informovanosti. Poistenci podľa Kontúra využívajú iné úrazové dávky, ktoré sú pravdepodobne administratívne jednoduchšie na vybavenie alebo sú o nich lekári a zamestnávatelia lepšie informovaní.
O príspevok prichádzajú tisíce
Nepomer medzi využívaním jednotlivých dávok je priepastný. Zatiaľ čo rehabilitačný príspevok existuje prakticky iba na papieri, iné formy kompenzácie fungujú v masovom meradle. Hovorca poisťovne spresnil, že iba za jedenásť mesiacov tohto roka vyplatili takmer 70-tisíc úrazových dávok. Ide o obrovskú masu ľudí, ktorí prešli systémom, doložili potrebné lekárske správy a komunikovali s úradmi, no možnosť získať 80-percentnú náhradu mzdy cez rehabilitačný príspevok obišli.
Mechanizmus získania tohto príspevku pritom nie je tajný, je však byrokraticky špecifický. Žiadosť sa musí podávať priamo cez zamestnávateľa, čo vytvára prvú bariéru. Kým pri bežnej „PN-ke“ alebo úrazovom príplatku rieši veľkú časť agendy lekár a poistenec, tu vstupuje do hry zamestnávateľ. K žiadosti je navyše nutné doložiť lekárske odporúčanie, ktoré musí explicitne smerovať k pracovnej rehabilitácii, nielen k samotnej liečbe.
Skryté peniaze
Rehabilitačný príspevok nie je jediným finančným nástrojom, ktorý štát ponúka, no občania ho takmer vždy ignorujú. Podľa medializovaných informácií existuje celý rad príspevkov, ktoré prepadávajú sitom nevedomosti. Ide napríklad o príspevky na dochádzanie za prácou, ktoré by mohli riešiť situáciu ľudí v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou, no povedomie o nich je, opäť, minimálne.
Prečítajte si tiež
Ďalšou kapitolou sú špecifické kompenzácie pre zdravotne znevýhodnených. Štát umožňuje žiadať o peniaze na diétne stravovanie, čo sa týka tisícov ľudí s celiakiou alebo inými metabolickými poruchami. Títo pacienti často znášajú zvýšené náklady na potraviny z vlastného vrecka bez toho, aby tušili o možnosti refundácie.
Zoznam nevyužívaných možností dopĺňajú príspevky na úpravu bytu, osobnú hygienu či dokonca na starostlivosť o vodiaceho psa. Tieto peniaze sú v rozpočte vyčlenené, no ak o ne občan aktívne a formálne správne nepožiada, štát ich nevyplatí. Úrady nemajú povinnosť proaktívne vyhľadávať potenciálnych poberateľov a ponúkať im tieto možnosti.
Kto sa neopýta, ten nič nedostane
Systém je nastavený na princípe, že kto sa neopýta, ten nič nedostane. Sociálna poisťovňa a úrady práce síce zverejňujú informácie na svojich weboch, no komplexnosť podmienok a nutnosť doložiť špecifické potvrdenia často odradia aj tých, ktorí o príspevku tušia.
Jeden žiadateľ za dve dekády nie je dôkazom nezáujmu občanov, ale skôr dôkazom nefunkčnosti komunikačného kanála medzi štátom a poistencom. Kým sa nezmení proaktívny prístup úradov alebo sa nezjednoduší administratíva, tisíce eur určených na pomoc ostanú v štátnej pokladnici.
