Európska únia (EÚ) postupne, ale nekompromisne zavádza opatrenia, ktoré majú za cieľ vytlačiť fosílne palivá z našich domovov. Nové pravidla hry sa dotknú miliónov domácností, ktoré sa spoliehajú na obľúbené plynové kotly alebo uhlie.
Brusel jasne signalizuje, že budúcnosť patrí len ekologickým a dlhodobo udržateľným riešeniam. Hlavným nástrojom tejto zmeny je smernica o energetickej náročnosti budov, známa pod skratkou EPBD. Upozorňuje na ňu server EnergoZrouti.cz.
Cieľom smernice je postupné odstránenie zariadení poháňaných plynom a inými fosílnymi zdrojmi, ktoré nie sú kompatibilné s klimatickými plánmi únie. Harmonogram je nastavený prísne a zmeny pocítime už čoskoro.
Od roku 2026 musia požiadavku nulových emisií splniť všetky novostavby verejných budov. O dva roky neskôr sa toto pravidlo rozšíri aj na ostatné nové domy a od roku 2030 zasiahne aj existujúce stavby, ktoré čaká rekonštrukcia.
Nová daň za dym z komína
Ešte zásadnejší dopad na peňaženky bežných ľudí bude mať zavedenie systému emisných povoleniek ETS2. Hoci sa jeho účinnosť posunula a systém by mal naplno fungovať až od roku 2028, jeho cieľ je jasný. Má finančne motivovať, alebo skôr donútiť majiteľov nehnuteľností, aby vymenili staré kotly za čistejšie alternatívy. V praxi to znamená, že k cene plynu či uhlia si budeme musieť pripočítať aj poplatok za vyprodukované emisie.
Do koncových cien energií sa tak priamo premietnu náklady na nákup povoleniek. Výška zdraženia bude závisieť od spotreby domácnosti a aktuálnej trhovej ceny uhlíka. Prvé odhady naznačujú, že bežná rodina, ktorá plynom kúri aj ohrieva vodu, si ročne priplatí stovky eur.
Pri spálení 10 MWh zemného plynu sa do ovzdušia uvoľní takmer 1,8 tony oxidu uhličitého, čo pri cene povolenky okolo 57 eur za tunu predstavuje citeľný zásah do rodinného rozpočtu.
Cena za emisie môže drasticky rásť
Hoci sa diskutuje o zastropovaní cien emisných povoleniek pre domácnosti na úrovni 45 eur za tunu, realita môže byť v budúcnosti iná. Niektoré pesimistické analýzy varujú, že do roku 2030 by cena mohla vystreliť až nad hranicu 200 eur za tunu CO2. V takom prípade by sa vykurovanie plynom stalo luxusom, ktorý by si mnohí nemohli dovoliť. Prevádzka plynového kotla by sa predražila o desiatky percent, čo by z neho urobilo ekonomicky neudržateľný zdroj tepla.
Vzhľadom na tento vývoj odborníci radia nečakať na poslednú chvíľu a zvážiť prechod na iné zdroje. Ako najefektívnejšie riešenie sa javia tepelné čerpadlá, ktoré čerpajú energiu z okolitého prostredia a systém emisných povoleniek sa na ne nevzťahuje. Ide o investíciu, ktorá síce na začiatku bolí, ale z dlhodobého hľadiska chráni majiteľa pred nepredvídateľnými regulačnými poplatkami.
Návrat k drevu?
Za ekologickú a „bezpečnú“ alternatívu z pohľadu novej legislatívy sa stále považuje aj biomasa. Kotly na drevo, štiepku či pelety sú vnímané ako uhlíkovo neutrálne, a preto sa im systém ETS2 vyhne. Pre mnohé domácnosti na vidieku tak môžu zostať dostupnou možnosťou, ako si zabezpečiť teplo bez sankcií.
Ideálnou cestou k nezávislosti je však kombinácia viacerých systémov. Moderným trendom je prepojenie tepelného čerpadla s domácou fotovoltickou elektrárňou. Vlastná výroba elektriny zo slnka totiž znižuje závislosť od dodávateľov a chráni domácnosť pred výkyvmi cien na burze.
