Zatiaľ čo svet diskutuje o udržateľnosti a etike v stravovaní, Nórsko prechádza od slov k radikálnym činom. Škandinávska krajina sa stáva prvým štátom na svete, ktorý na celoštátnej úrovni definitívne končí s chovom takzvaných rýchlokurčiat. Kľúčoví nórski producenti hydiny prijali záväzok, že do roku 2027 kompletne vyradia z chovov geneticky modifikované rýchlorastúce plemená, píšu Správy STVR.
Tento historický krok má v praxi znamenať, že ročne sa zlepší kvalita života pre 45 miliónov zvierat. Pre zvyšok Európy, vrátane Slovenska, je to nastavené zrkadlo, ktoré odhaľuje nepríjemnú realitu nášho potravinového reťazca.
Daň za lacné mäso
Pojem „rýchlokurča“ môže znieť neškodne, no za týmto označením sa skrýva proces, ktorý organizácie na ochranu zvierat prirovnávajú k týraniu. Tieto zvieratá sú výsledkom intenzívneho šľachtenia na extrémny výkon.
Z malého kuriatka sa v priebehu len 42 dní stane 2,5-kilový jedinec pripravený na porážku. Príroda však takéto tempo nepozná. Ich kostra a vnútorné orgány nedokážu držať krok s masívnym nárastom svalovej hmoty.
Výsledkom sú zvieratá, ktoré často nedokážu urobiť ani krok, trpia bolestivými deformáciami končatín a pod náporom vlastnej váhy im zlyhávajú srdcia. Aby tento drastický proces vôbec prežili do dňa porážky, sú často odkázané na preventívne podávanie antibiotík, čím sa zvyšuje riziko vzniku rezistentných baktérií ohrozujúcich aj ľudí.
Aj Slováci chcú zmenu
Situácia na Slovensku je v ostrom kontraste s nórskym prístupom, a to aj napriek tomu, že verejná mienka je jasne na strane zvierat. Prieskum agentúry Focus ukázal, že takmer 70 percent Slovákov a Sloveniek si želá koniec predaja takto chovaných kurčiat.
O silnom hlase verejnosti svedčí aj petícia „STOP rýchlokurčatám“, ktorú už podporilo vyše 33-tisíc ľudí, pričom cieľom je dosiahnuť hranicu 35-tisíc podpisov. Domáci spotrebiteľ však v obchodoch naráža na bariéru.
Organizácia Humánny pokrok upozorňuje na smutný paradox. Kým materské firmy veľkých reťazcov pôsobiacich na Slovensku vo svojich domovských krajinách od rýchlokurčiat ustupujú, na našom trhu toto mäso naďalej tvorí drvivú väčšinu ponuky.
Predaj utrpenia ako obchodný model
Ochranári vnímajú súčasný stav ako predaj utrpenia za účelom maximalizácie zisku. Riaditeľ Humánneho pokroku Martin Smrek zdôrazňuje, že nórsky príklad jasne dokazuje, že tento spôsob chovu je prežitkom, ktorý do 21. storočia nepatrí.
Argumenty o nemožnosti zmeny sa tak vyčerpali. Tlak sa teraz presúva na maloobchodné reťazce, ktoré majú v rukách obrovskú moc ovplyvniť trh. Práve ony rozhodujú o tom, čo sa dostane na pulty, a tým pádom nesú priamu zodpovednosť za podmienky, v akých žijú milióny zvierat.
Otázkou zostáva, kedy sa dvojaký štandard kvality potravín a etiky stane pre slovenského spotrebiteľa natoľko neprijateľným, že si zmenu vynúti priamo pri pokladni.
Aj otázka ľudského zdravia je kľúčová
Hoci sa diskusia o rýchlokurčatách často vedie najmä v rovine etiky a dobrých životných podmienok zvierat, odborníci čoraz hlasnejšie upozorňujú na priame prepojenie medzi spôsobom chovu a zdravím konzumenta.
Konzumácia mäsa z takto intenzívne chovaných zvierat totiž prináša riziká, ktoré nie sú na prvý pohľad viditeľné, no môžu mať dlhodobý dopad na verejné zdravie. Najvážnejším problémom nie je samotná genetika kurčaťa, ale chemický kokteil a podmienky, ktoré sú nevyhnutné na to, aby zviera extrémne rýchly rast vôbec prežilo.
Najväčším strašiakom spojeným s priemyselným veľkochovom rýchlokurčiat je nadmerné používanie antibiotík. Keďže tieto zvieratá majú oslabenú imunitu a žijú v preplnených halách na znečistenej podstielke, sú náchylné na infekcie.
Aby sa predišlo masovému úhynu, liečivá sa často nepodávajú len chorým jedincom, ale plošne celému kŕdľu ako prevencia. Tento postup vytvára ideálne podmienky pre vznik takzvaných superifekcií , čiže baktérií, ktoré sú odolné voči bežnej liečbe. Tieto rezistentné baktérie môžu následne pretrvať na mäse až do vašej kuchyne.
Ak sa pri manipulácii so surovým mäsom alebo pri nedostatočnej tepelnej úprave prenesú na človeka, môžu spôsobiť infekcie, ktoré už lekári nedokážu liečiť štandardnými antibiotikami. Svetová zdravotnícka organizácia označuje antibiotickú rezistenciu za jednu z najväčších hrozieb pre globálne zdravie a intenzívne poľnohospodárstvo je jej kľúčovým motorom.
Škodí to aj svalom
Okrem bakteriálneho rizika sa mení aj samotná výživová hodnota mäsa. Rýchly rast, pri ktorom svalovina pribúda neprirodzeným tempom, vedie k svalovým myopatiám, laicky známym ako „biele pruhovanie“. Ide o jav, kedy sa svalové vlákna trhajú a sú nahrádzané tukovým a spojivovým tkanivom.
Štúdie ukázali, že mäso z rýchlokurčiat môže obsahovať výrazne viac tuku a menej kvalitných bielkovín v porovnaní s pomaly rastúcimi plemenami. Spotrebiteľ si tak v domnení, že kupuje diétne a zdravé kuracie prsia, často kladie na tanier produkt s horším nutričným profilom, čo pri dlhodobej konzumácii môže prispievať k zvýšenému príjmu tukov a zníženej kvalite stravy. Lacné kura tak v konečnom dôsledku môže vyjsť draho nielen prírodu, ale aj ľudský organizmus.
