Pre tisíce slovenských vodičov sa v polovici januára skončilo obdobie, kedy si mohli relatívne lacno upratať neporiadok v dokladoch. Týka sa to majiteľov takzvaných „mŕtvych duší“, čiže áut, ktoré sú oficiálne stále prihlásené v evidencii, no v realite už dávno neexistujú, pretože ich majitelia rozobrali na súčiastky alebo zošrotovali doma na dvore.
Ako píše server Autoviny.sk, do 14. januára 2026 platilo prechodné obdobie, počas ktorého štát ponúkal generálny pardon. Za vyradenie takéhoto vozidla bez potvrdenia o ekologickej likvidácii stačilo zaplatiť symbolický poplatok 50 eur. Táto akcia však skončila a sadzobník sa vrátil na pôvodnú, pre mnohých likvidačnú úroveň.
Odteraz si štát za legalizáciu tohto stavu pýta nekompromisných 500 eur. Ide o poplatok do Environmentálneho fondu, ktorý slúži ako sankcia za to, že vozidlo nebolo zlikvidované autorizovaným spracovateľom, ako to káže zákon.
Prečo to nemôžete ignorovať?
Mnohí motoristi si možno povedia, že za auto, ktoré už fyzicky nemajú, jednoducho nezaplatia a nechajú ho „visieť“ v systéme. Táto stratégia je však mimoriadne riziková a z dlhodobého hľadiska môže vyjsť drahšie než samotný poplatok.
Evidenčný systém totiž nerozlišuje, či auto reálne jazdí, alebo hrdzavie v stodole. Ak je vozidlo prihlásené, automaticky sa naň vzťahuje povinnosť mať platnú technickú (STK) a emisnú kontrolu (EK). Systém automatizovaných pokút dnes dokáže generovať sankcie bez toho, aby vás zastavila hliadka na ceste.
Ešte väčším problémom je povinné zmluvné poistenie (PZP). Kým má auto značky, musí byť poistené. Poisťovne, a následne aj Slovenská kancelária poisťovateľov, môžu vymáhať dlžné poistné aj spätne, pričom sankcie zo strany okresných úradov za nepoistené vozidlo sa môžu vyšplhať do stoviek až tisícov eur.
Čo treba spraviť?
Ak ste termín premeškali a chcete sa vyhnúť budúcim problémom, administratívna tortúra vás neminie. Vaše kroky musia najprv smerovať na Okresný úrad, konkrétne na Odbor starostlivosti o životné prostredie.
Tu musíte predložiť čestné vyhlásenie, v ktorom priznáte, čo sa s autom stalo (napríklad, že ste ho v minulosti svojpomocne rozobrali). K tomu priložíte veľký technický preukaz a musíte uhradiť spomínaný poplatok 500 eur.
Až s potvrdením z tohto úradu môžete ísť na dopravný inšpektorát polície. Tam už proces ukončíte odovzdaním tabuliek s evidenčným číslom a zaplatením správneho poplatku 5 eur. Výsledkom je čistý stôl, no peňaženka ľahšia o pol tisícky.
Riziká v širšom kontexte
Ignorovať túto povinnosť a dúfať, že na to „nikto nepríde“, je asi tá najdrahšia možná stratégia. Systémy štátnej správy sú dnes digitálne prepojené a to, čo fungovalo pred desiatimi rokmi, teda nechať auto „vyhniť“ v evidencii, dnes vedie priamo k exekútorovi.
Neexistujúce auto, ktoré je formálne stále prihlásené, sa pre majiteľa stáva časovanou bombou. Ako bolo spomeuté systém ho totiž vníma ako plnohodnotného účastníka cestnej premávky. Najčastejším problémom sú automatizované pokuty za neplatnú technickú (STK) a emisnú kontrolu (EK).
Počítač v Jednotnom informačnom systéme v cestnej doprave nerozlišuje, či auto reálne existuje, alebo je už dávno rozobraté. Ak mu vyprší platnosť kontrol, systém automaticky vygeneruje rozkaz o uložení pokuty.
A čo PZP?
Ešte väčšie riziko predstavuje povinné zmluvné poistenie. Kým má auto pridelené evidenčné čísla, zo zákona musí byť poistené. Ak prestanete platiť poistku za auto, ktoré už nemáte, poisťovňa zmluvu vypovie a nahlási vás Slovenskej kancelárii poisťovateľov a Okresnému úradu.
Tu sú sankcie drastické. Okresný úrad môže udeliť pokutu za neuzatvorenie PZP vo výške tisícok eur, hoci v praxi sa tieto pokuty pohybujú v stovkách eur (čo je však stále veľa). Okrem toho si Slovenská kancelária poisťovateľov bude vymáhať príspevok za nepoistené obdobie, čo sú ďalšie náklady.
Výsledkom pasivity je teda špirála dlhov. Suma 500 eur za „vyčistenie stola“ sa síce zdá vysoká, no v porovnaní s kombináciou pokút za STK, EK, sankcií za nepoistené vozidlo a následných trov exekútora, je to tá lacnejšia alternatíva. Vodiči, ktorí budú povinnosť ignorovať, tak riskujú, že za svoje neexistujúce auto zaplatia v priebehu rokov násobne viac, než keby ho teraz oficiálne odpísali.
