Energetická mapa Európy sa v pondelok 26. januára radikálne prepísala. Členské štáty Európskej únie (EÚ) na zasadnutí Rady EÚ v Bruseli definitívne odklepli nariadenie, ktoré dáva červenú kartu dovozu zemného plynu z Ruska. Na základe informácií TASR to píšu Správy STVR.
Hlasovanie však nebolo jednotné. Kým Brusel a väčšina členských krajín hovoria o historickom kroku k nezávislosti, Slovensko a Maďarsko hlasovali proti a varujú pred vážnymi následkami. Budapešť aj Bratislava už avizovali, že spor dohrajú až na Súdnom dvore EÚ.
Nové nariadenie, známe ako RePowerEU, prechádza z roviny plánov do záväznej reality dňom po zverejnení v úradnom vestníku. Jeho cieľom je úplne odstrihnúť Úniu od ruských energonosičov, a to v dvoch fázach. Zákaz dovozu skvapalneného plynu (LNG) začne platiť už koncom tohto roka. Ešte zásadnejší termín sa týka klasického potrubného plynu, na ktorom je závislá stredná Európa.
Kohútiky sa majú definitívne uzavrieť 30. septembra 2027.
Drakonické pokuty a poistka pre krízu
Brusel nenecháva nič na náhodu a zavádza prísny kontrolný mechanizmus. Krajiny budú musieť pred každým dovozom overovať pôvod suroviny, aby sa ruský plyn nedostal na trh „prebalený“ cez iné štáty.
Sankcie za porušenie pravidiel sú nastavené vysoko. Fyzickým osobám hrozí pokuta minimálne 2,5 milióna eur, pre korporácie sa spodná hranica začína na sume 40 miliónov eur.
Legislatíva však pamätá aj na katastrofické scenáre. Ak by krajina pred zimou nestihla naplniť zásobníky alternatívnym plynom, termín zákazu sa môže posunúť, no maximálne do 1. novembra 2027. V prípade vyhlásenia núdzového stavu môže Brusel zákaz pozastaviť na štyri týždne. Do marca tohto roka musia všetky štáty predložiť na stôl plány, ako chcú ruské výpadky nahradiť.
Slovensko je (opäť) proti
Slovenská delegácia, vedená štátnym tajomníkom Marekom Eštokom, hlasovala proti prijatiu nariadenia. Argumentácia Bratislavy je postavená na geografickej realite a ekonomike. Slovensko ako vnútrozemská krajina nemá priamy prístup k LNG terminálom a hoci sa investovalo do prepojení, stále existujú úzke hrdlá, ktoré môžu ohroziť bezpečnosť dodávok.
Ešte väčším strašiakom sú právne dopady. Slovensko má platné dlhodobé kontrakty na odber plynu. Ich jednostranné zrušenie z moci úradnej môže vyvolať vlnu medzinárodných arbitráží, kde si dodávatelia budú nárokovať miliardové kompenzácie.
Spor skončí na súde
Minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer-SD) označil prijatie nariadenia za krok, ktorý nerešpektuje špecifiká jednotlivých krajín. Slovensko preto odmieta prijať pasívnu rolu. Blanár potvrdil, že Slovensko sa obráti na Súdny dvor EÚ a bude žiadať zrušenie tohto nariadenia. K rovnakému kroku pristupuje aj Maďarsko.
Slovenská diplomacia zároveň vyjadrila znepokojenie nad ďalším plánom Európskej komisie, ktorá chce do konca roka 2027 predložiť aj návrh na úplný zákaz dovozu ruskej ropy. Podľa ministra Blanára nemožno akceptovať riešenia, ktoré by mohli destabilizovať sociálnu situáciu a konkurencieschopnosť priemyslu v najzraniteľnejších štátoch EÚ.
