Černobyľská vylúčená zóna je pre ľudí tabu, no príroda si tam aj po takmer 40 rokoch od explózie štvrtého reaktora našla vlastnú rovnováhu. Namiesto ľudí sa priestoru ujali iné formy života – a nielenže prežili, ale sa aj prispôsobili a zdanlivo prosperujú. Jedným z dôvodov je absencia ľudskej činnosti. Pre jeden pozoruhodný organizmus však môže byť výhodou aj niečo oveľa nebezpečnejšie a to priamo ionizujúce žiarenie. To sa stále drží v stenách a konštrukciách okolo zničeného reaktora. No a práve na tomto mieste vedci objavili nezvyčajnú čiernu hubu. O téme informoval portál Science Alert.
V Černobyle sa objavila záhadná čierna huba
Na vnútorných stenách jednej z najrádioaktívnejších budov na svete, vedci objavili nezvyčajnú čiernu hubu. Volá sa Cladosporium sphaerospermum a zdá sa, že v extrémnych podmienkach doslova „prekvitá“. Výskumníci sa domnievajú, že jej tmavé sfarbenie zohráva kľúčovú úlohu. Melanín, pigment zodpovedný za čiernu farbu, by jej mohol umožňovať využívať ionizujúce žiarenie. A to podobným spôsobom, ako rastliny využívajú slnečné svetlo pri fotosyntéze. Tento hypotetický proces dostal názov rádiosyntéza.

Hoci experimenty opakovane ukázali, že čierna huba v prostredí so žiarením nielen prežíva, ale rastie lepšie, vedci zatiaľ nedokázali presne vysvetliť, ako a prečo sa to deje. Rádiosyntéza je zatiaľ len teória a jej potvrdenie je mimoriadne náročné.
Záujem vzrástol koncom 90. rokov
Záujem o tieto organizmy vzrástol koncom 90. rokov, keď tím vedený mikrobiologičkou Nelli Ždanovovou z Ukrajinskej národnej akadémie vied skúmal vnútro černobyľského sarkofágu. Výsledky všetkých prekvapili. Vedci tam objavili celé spoločenstvo húb, celkovo až 37 druhov. Väčšina z nich bola tmavá až čierna a bohatá na spomínaný melanín.
Najčastejšie sa vyskytovala práve Cladosporium sphaerospermum a to na miestach s mimoriadne vysokou úrovňou rádioaktívnej kontaminácie.
Ďalší výskum viedla rádiofarmakologička Jekaterina Dadachovová spolu s imunológom Arthurom Casadevallom z Lekárskej fakulty Alberta Einsteina v USA. Ich tím zistil, že ionizujúce žiarenie čiernu hubu nepoškodzuje tak, ako by poškodilo väčšinu živých organizmov.
Pre ľudí je takéto žiarenie nebezpečné
Ionizujúce žiarenie má totiž schopnosť vytrhávať elektróny z atómov, čím narúša molekuly, biochemické procesy a dokonca aj DNA. Pre ľudí je mimoriadne nebezpečné, hoci sa cielene využíva napríklad pri liečbe rakoviny.
V prípade tejto huby sa však stal opak. Nielenže odolávala žiareniu, ale v jeho prítomnosti rástla rýchlejšie. Navyše sa ukázalo, že žiarenie mení vlastnosti hubového melanínu, čo otvorilo dvere ďalším otázkam.
Ionizujúce žiarenie premieňa na energiu
V štúdii z roku 2008 Dadachovová a Casadevall po prvýkrát navrhli, že by mohla existovať biologická dráha podobná fotosyntéze. Podľa ich hypotézy čierna huba zachytáva ionizujúce žiarenie a premieňa ho na využiteľnú energiu, pričom melanín plní úlohu podobnú chlorofylu. Zároveň funguje aj ako ochrana pred deštruktívnymi účinkami žiarenia.
Nepriamo to podporili aj výsledky experimentu z roku 2022, keď vedci vyniesli túto čiernu hubu do vesmíru a umiestnili ju na vonkajší plášť Medzinárodnej vesmírnej stanice. Huba tam čelila silnému kozmickému žiareniu a senzory pod Petriho miskou zaznamenali, že cez hubovú vrstvu preniklo menej žiarenia než cez samotný agar.
Cieľom experimentu síce nebolo potvrdiť rádiosyntézu, ale otestovať potenciál huby ako prírodného radiačného štítu pre budúce vesmírne misie. Napriek tomu zostáva kľúčová otázka nezodpovedaná: čo presne táto huba so žiarením robí?
Dôkazy zatiaľ nie sú presvedčivé
Vedci zatiaľ nedokázali preukázať, že by huba získavala energiu zo žiarenia merateľným metabolickým spôsobom, ani že by fixovala uhlík podobne ako rastliny. Ako upozorňuje tím vedený inžinierom Nilsom Avereschom zo Stanfordskej univerzity, skutočná rádiosyntéza ešte nebola experimentálne potvrdená.
Myšlienka organizmu, ktorý sa „živí“ žiarením, znie ako zo sci-fi. Možno je však ešte fascinujúcejšie, že táto nenápadná, zamatovo čierna huba dokáže v prostredí smrteľnom pre ľudí robiť niečo, čomu zatiaľ úplne nerozumieme.

