Slovenský agrosektor čelí jednej z najvážnejších hrozieb za posledné desaťročie. Mliekarenský priemysel, ktorý je kľúčový pre potravinovú sebestačnosť krajiny, sa ocitol v kritickom bode a podľa odborníkov mu reálne hrozí kolaps. Martin Mellen, prezident Zväzu slovenských mliekarov (ZSM), varuje pred scenárom, ktorý by mohol mať devastačné následky pre domáci trh.
Už začiatkom roka 2026 sa môže stať, že slovenské mlieko a mliečne výrobky stratia akúkoľvek schopnosť konkurovať zahraničnej produkcii, informuje denník Teraz.sk. Dôvodom nie je kvalita, ale brutálna cenová vojna vyvolaná dianím na európskych trhoch, kde sa ceny surového mlieka prepadli na historické minimá.
Nemecká nadprodukcia drví trh
Koreň problému neleží na Slovensku, ale v okolitých krajinách, predovšetkým v Nemecku. Táto ekonomická veľmoc zaznamenala medzi rokmi 2024 a 2025 masívny nárast produkcie mlieka o približne 7 %.
Na prvý pohľad pozitívne číslo však v uzavretom európskom priestore spôsobilo efekt tsunami. Trh je doslova zaplavený prebytkom mlieka, ktoré nemá kto spracovať a skonzumovať, čo vytvára enormný tlak na pokles cien v celom regióne.
Dôsledky vidíme už dnes u našich južných susedov. V Maďarsku situácia eskalovala do takej miery, že mliekarne začali hromadne vypovedať zmluvy menším dodávateľom. Farmy s počtom dojníc pod 200 kusov sa ocitli v existenčnom ohrození, pretože mlieko sa tam plošne predáva za smiešnych 0,15 eura za liter.
Okolité štáty reagujú na krízu okamžite a drasticky, zatiaľ čo Slovensko podľa Mellena zaostáva a vyčkáva, čo sa môže vypomstiť.
Likvidačné ceny a strata sebestačnosti
Aktuálne čísla sú pre farmárov nočnou morou. Podľa údajov z renomovaného inštitútu v nemeckom Kieli sa takzvaná surovinová hodnota mlieka v decembri 2025 prepadla na úroveň 13 až 15 centov za liter. Ide o sumu, ktorá nepokrýva ani základné náklady na krmivo, energie a pracovnú silu.
Tento stav otvára dokorán dvere pre špekulatívny dovoz lacného mlieka a mliečnych výrobkov zo zahraničia, ktoré vytláčajú domácu produkciu z pultov obchodov. Zároveň to brzdí vývoz našich kvalitných produktov, o ktoré v presýtenej Európe momentálne nie je záujem za férové ceny.
Paradoxom situácie je, že slovenské farmy v posledných rokoch masívne investovali do modernizácie prvovýroby. Tieto investície sa však často diali bez systematickej podpory a prepojenia na spracovateľský priemysel, čiže mliekarne. V súčasnej trhovej realite sa tak moderné technológie a vylepšené chovy stávajú pre farmárov nie výhodou, ale neudržateľnou finančnou záťažou.
Ak nepríde k okamžitej koordinovanej akcii štátu, fariem a mliekarní, hrozí čierny scenár: hromadné rušenie chovov dojníc, zatváranie regionálnych mliekarní a definitívna strata potravinovej sebestačnosti. Slovensko by sa tak stalo plne závislým od dovozu mlieka, ktorého cenu a kvalitu by sme už nemali vo vlastných rukách.
V úlohe spotrebiteľa
Z krátkodobého hľadiska je pre slovenského spotrebiteľa situácia zdanlivo pozitívna. V obchode nájde lacné mlieko, avšak s najväčšou pravdepodobnosťou pôjde o produkt z dovozu.
Nadprodukcia v krajinách ako Nemecko spôsobila obrovský prebytok suroviny na európskom trhu, ktorej sa zahraniční výrobcovia potrebujú zbaviť aj za cenu extrémne nízkych, takzvaných dumpingových cien. Obchodné reťazce tak môžu zaplaviť pulty lacnejšími importovanými výrobkami, čo zákazník, ktorý hľadí primárne na cenovku, v prvej fáze privíta a za mlieko platiť viac nebude.
Tento stav má však pre Slovensko zničujúce následky v strednodobom a dlhodobom horizonte. Ak budú domáci producenti nútení predávať pod cenu, začnú krachovať, respektíve zatvárať prevádzky, čím sa zníži alebo úplne zanikne domáca produkcia.
V momente, keď Slovensko stratí svoju potravinovú sebestačnosť a zničí domácu konkurenciu, stane sa rukojemníkom zahraničných dovozcov. Akonáhle sa kríza v Európe stabilizuje a ceny suroviny opäť stúpnu, zahraniční dodávatelia, ktorí už nebudú mať na slovenskom trhu konkurenciu, budú môcť ceny diktovať a výrazne ich zvýšiť.
Dnešné „lacné“ zahraničné mlieko tak môže byť len predzvesťou budúcej závislosti a potenciálne oveľa vyšších cien, ktoré už štát nebude mať ako ovplyvniť.
