Prijatý balíček konsolidačných opatrení na rok 2026 má za cieľ ozdravenie verejných financií, no jeho dopad na obyvateľstvo bude výrazný. Podľa odhadov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) by mala konsolidácia prispieť k zlepšeniu salda verejnej správy v roku 2026 o 1,1 % HDP, čo predstavuje sumu 1,6 miliardy eur.
Tento krok by mal spomaliť predpokladaný rast hrubého dlhu, ktorý by bol na konci roka 2029 o 4,2 % HDP nižší v porovnaní so scenárom bez konsolidácie. Dlhodobá udržateľnosť verejných financií sa tak môže zlepšiť o 0,9 % HDP. RRZ však varuje pred rizikami spojenými s realizáciou výdavkových úspor a upozorňuje na zvýšenie iných výdavkov v rozpočte, ktoré výsledný efekt znižujú.
Rodiny stratia stovky eur
V roku 2026 sa v dôsledku prijatých opatrení znížia disponibilné príjmy rodín priemerne o 2,1 %, čo predstavuje sumu 376 eur ročne.
Konsolidácia má najviac zasiahnuť rodiny v produktívnom veku, najmä tie so samostatne zárobkovo činnou osobou (SZČO) a rodiny s deťmi.
- Jednotlivec bez detí príde ročne o 247 eur.
- Rodina s jedným dieťaťom stratí 742 eur.
- Rodina s dvoma deťmi príde až o 858 eur.
Najväčší podiel na tomto poklese má zvýšenie zdravotných odvodov, zmeny v odvodoch pre SZČO a zvýšenie sadzieb dane z príjmu. K tomu sa pridáva aj očakávaný pomalší rast miezd spôsobený horším ekonomickým vývojom.
Naopak, najmenej zasiahnutou skupinou budú seniori a rodiny bez pracovných príjmov. Príjem rodín seniorov sa zníži v priemere o 0,6 %, čo predstavuje približne 65 eur ročne.
Generačná nerovnosť
Analýza ukazuje výrazný generačný nepomer v rozložení bremena konsolidácie. Najväčšiu finančnú záťaž ponesú ľudia, ktorí práve vstupujú na trh práce. Ich ročná záťaž dosiahne až 200 eur, pretože budú platiť zvýšené dane a odvody počas celej svojej kariéry.
Produktívne ročníky prispejú v priemere 152 eur ročne. Seniori sa budú na konsolidácii podieľať sumou približne 62 eur ročne, najmä kvôli zmrazeniu 13. dôchodku v rokoch 2026 až 2028.
Riziko pre ekonomiku
Konoslidácia má podľa RRZ problémovú štruktúru, v ktorej prevládajú opatrenia zaťažujúce ekonomickú aktivitu (najmä zdanenie práce) nad menej škodlivými opatreniami (zdanenie spotreby, majetku či úspory na prevádzke štátu). Podiel menej škodlivých opatrení dosahuje len 55 %.
Vysoké zaťaženie práce a firiem môže podľa RRZ znížiť kumulatívny prínos balíčka do roku 2029 až o 1,2 miliardy eur. To znamená nižší pokles budúcich deficitov a predĺženie obdobia potrebného na uzdravenie verejných financií. Najväčší negatívny dopad na rast ekonomiky sa očakáva práve v budúcom roku. V dlhodobom horizonte by však nižšia riziková prirážka štátu mohla viesť k mierne rýchlejšiemu rastu HDP.
Princíp konsolidácie je správny
Princípom konsolidácie verejných financií je snaha štátu dostať svoje hospodárenie do rovnováhy, alebo aspoň do stavu, kedy dlh krajiny nerastie neudržateľným tempom. Zjednodušene povedané, ide o proces uťahovania opaskov na úrovni štátu.
Keďže Slovensko dlhodobo míňa viac, než dokáže vybrať na daniach a odvodoch, vzniká deficit, ktorý sa musí vykrývať pôžičkami, čím rastie štátny dlh. Cieľom konsolidácie je tento rozdiel zmenšiť, a to buď zvýšením príjmov (vyššie dane), znížením výdavkov (škrty v službách, platoch, investíciách), alebo ideálne kombináciou oboch.
Tento krok je pre Slovensko v súčasnosti nevyhnutný, pretože bez neho by hrozila strata dôvery investorov, zhoršenie ratingu krajiny a v konečnom dôsledku by sme platili miliardy eur len na úrokoch namiesto do zdravotníctva či školstva.
Tak prečo toľko kritiky?
Hoci panuje všeobecná zhoda na tom, že konsolidácia je potrebná, kritika zo strany odborníkov, ekonómov a verejnosti smeruje predovšetkým k spôsobu, akým sa vláda rozhodla tento cieľ dosiahnuť. Hlavným terčom kritiky je zlá štruktúra opatrení.
Namiesto toho, aby štát hľadal úspory na vlastnej prevádzke, byrokracii a neefektívnych výdavkoch, alebo aby zdaňoval spotrebu a majetok (čo ekonomiku bolí menej), rozhodol sa zaťažiť predovšetkým ekonomickú aktivitu. Zvýšenie daní z príjmu firiem a odvodov pre zamestnancov či živnostníkov priamo trestá prácu a tvorbu hodnôt. To z dlhodobého hľadiska brzdí hospodársky rast, znižuje konkurencieschopnosť slovenských firiem a odrádza zahraničných investorov, čo paradoxne môže v budúcnosti viesť k nižším príjmom štátu.
Ďalším rozmerom kritiky je sociálna a generačná nespravodlivosť zvoleného mixu opatrení. Ako ukázali analýzy, bremeno ozdravovania verejných financií bolo prenesené najmä na produktívnu časť populácie – na pracujúcich rodičov a rodiny s deťmi, ktorým výrazne klesnú disponibilné príjmy. Naopak, iné skupiny či neefektívne štátne výdavky zostali do veľkej miery uchránené.
Kritici teda nevyčítajú vláde samotnú snahu o zníženie dlhu, ale to, že si vybrala cestu, ktorá najviac dusí ekonomický motor krajiny a znižuje životnú úroveň práve tých ľudí, ktorí tvoria hodnoty pre budúcnosť, pričom chýbajú skutočné štrukturálne reformy, ktoré by zefektívnili fungovanie štátu.
