Sociálna poisťovňa v týchto dňoch rozbieha vyplácanie 13. dôchodkov, ktoré sú tento rok štedrejšie ako vlani. Hoci vláda už rozhodla o ich osude na nasledujúce roky, aktuálny účet za túto dávku je obrovský. Peniaze dostane viac ako 1,5 milióna ľudí, čo štátnu kasu zaťaží sumou blížiacou sa k jednej miliarde eur. Práve táto suma je podľa ekonómov tŕňom v oku pri snahe o ozdravenie štátneho rozpočtu, informujú tvnoviny.sk.
Podľa Radovana Ďuranu z inštitútu INESS predstavuje táto miliarda jeden z kľúčových dôvodov, prečo sa vláde nedarí skrotiť deficit verejných financií. Upozorňuje, že aj po dvoch rokoch konsolidačného úsilia dosiahne „sekera“ v rozpočte takmer sedem miliárd eur. Analytik konštatuje, že hoci samotné zrušenie 13. dôchodku by celý deficit nevyriešilo, je to nevyhnutná podmienka pre dlhodobé ozdravenie financií.
Nesystémový prvok bez krytia
Hlavný problém vidí odborník v tom, že dávka nemá oporu v poistnom systéme. Dôchodky sa vyplácajú bez toho, aby pracujúci odvádzali poistné zo svojich trinástych platov. V rozpočte tak tieto prostriedky reálne chýbajú, čo je podľa Ďuranu priama príčina rastúceho zadlžovania a zlého stavu verejných financií Slovenska.
Systém je nastavený tak, že štát rozdáva peniaze, ktoré nemá vybraté na odvodoch, a preto si ich musí požičiavať na dlh, čo zhoršuje celkovú ekonomickú bilanciu krajiny.
Adresnosť by musela byť radikálna
Na stole je aj otázka adresnosti, po ktorej volá opozícia. Ďurana súhlasí, že by to bolo vhodné, no vyjadruje obavy nad realizáciou zo strany súčasnej vlády. Varuje pred scenárom podobným energopomoci, kde by sa škrty dotkli len najbohatších desiatich percent seniorov. Takýto krok by výdavky znížil len minimálne, na úroveň približne 800 miliónov eur, čo by situáciu neriešilo.
Analytik pripomína, že podľa štatistík je chudobou ohrozených len zhruba 20 až 30 percent dôchodcov. Ak by štát chcel skutočne šetriť v rámci konsolidácie, musel by výdavky na túto dávku okresať oveľa radikálnejšie, napríklad na sumu 300 miliónov eur, čím by ušetril 600 miliónov.
Ďurana však uzatvára, že najvhodnejšou a najčistejšou cestou by bolo úplné zrušenie 13. dôchodku, keďže v poistnom systéme podľa neho nedáva ekonomický zmysel.
Aký je súčasný postoj štátu?
Aktuálny prístup štátu k 13. dôchodku je taký, že z neho urobil plnohodnotnú a automatickú dôchodkovú dávku, ktorá sa vypláca všetkým poberateľom penzií v decembri. Už nejde len o sociálnu výpomoc v závislosti od príjmu, ako to bolo pri vianočnom príspevku v minulosti, ale o plošnú dávku, ktorej výška sa odvíja od priemernej sumy daného druhu dôchodku za predchádzajúci rok.
Pre štátny rozpočet to tento rok predstavuje výdavok na úrovni takmer jednej miliardy eur, čo je suma, ktorú si štát musí de facto požičať, keďže na ňu nemá vytvorené zdroje z bežných odvodov.
V najbližších rokoch, konkrétne v období rokov 2026 až 2028, však dôchodcovia pocítia zmenu v dynamike tejto dávky. V rámci konsolidácie verejných financií vláda rozhodla o zmrazení (stopnutí valorizácie) 13. dôchodku. V praxi to znamená, že hoci sa dávka neruší, jej suma nebude rásť ani sa nebude upravovať o infláciu.
Dôchodcovia teda dostanú v budúcich rokoch na účet rovnakú sumu ako tento rok, čo pri rastúcich cenách tovarov a služieb bude znamenať pokles jej reálnej kúpnej sily. Je to kompromis, ktorým chce vláda ušetriť stovky miliónov eur, ktoré by inak musela vynaložiť na jej zvyšovanie.
Rizikovosť je značná
Z ekonomického a makroekonomického hľadiska je táto dávka považovaná za vysoko rizikovú pre zdravie verejných financií. Analytici, ako napríklad Radovan Ďurana, upozorňujú, že ide o nesystémový prvok – pracujúci ľudia platia odvody len z 12 mesačných platov, no štát vypláca 13 dôchodkov.
Tento nesúlad vytvára v rozpočte „dieru“ vo výške miliardy eur ročne, ktorá priamo prehlbuje deficit a zvyšuje zadlženosť krajiny. Riziko spočíva v tom, že takto nastavený systém je dlhodobo neudržateľný bez toho, aby sa buď drasticky zvýšili dane a odvody pre pracujúcich, alebo aby sa štát extrémne zadlžoval, čo v konečnom dôsledku ohrozuje stabilitu celej ekonomiky a schopnosť štátu financovať iné dôležité sektory ako zdravotníctvo či školstvo.
Tohtoročný 13. dôchodok je už na ceste
Vyplácanie trinástych dôchodkov v tomto roku prebehne automaticky v decembrových výplatných termínoch, pričom nárok na túto dávku majú všetci poberatelia dôchodkových dávok bez nutnosti podávania akejkoľvek žiadosti.
Výška príspevku sa však líši v závislosti od typu poberaného dôchodku, pričom najvyššia suma je stanovená na 667,30 eura. Túto čiastku dostanú poberatelia starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a tiež poberatelia invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku.
Pre ostatné skupiny sú sumy odstupňované nižšie. Poberatelia invalidného dôchodku s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70 percent majú nárok na sumu 548,50 eura, zatiaľ čo invalidní dôchodcovia s poklesom do 70 percent dostanú 301,40 eura. Rozdielne sumy sú nastavené aj pre pozostalostné dávky, kde vdovy získajú 363,20 eura, vdovci si prilepšia o 300,10 eura a poberatelia sirotského dôchodku dostanú garantované minimum vo výške 300 eur.
Dôležitým pravidlom zostáva, že v prípade súbehu viacerých dôchodkových dávok, napríklad starobného a vdovského, sa dôchodcovi nevyplatia dva trináste dôchodky, ale iba jeden, a to ten, ktorý je pre neho finančne najvýhodnejší.
