Obavy (nielen) Američanov z potenciálnej bubliny v oblasti umelej inteligencie (AI) prudko stúpajú. Vyhľadávanie termínu „AI bublina“ na Google zaznamenalo medziročný nárast o 950 %. Podľa dát Google Trends stúpla popularita termínu z hodnoty 8 na 84 (v týždni končiacom 15. novembra), pričom najvyššiu úroveň dosiahla 1. novembra. Najväčší záujem o tému je zaznamenaný v regiónoch s vplyvom na politiku a technológie, kde vedie Washington, D.C., píše server Finbold.
Paralely s bublinou dot-com
Táto akcelerácia odráža narastajúcu úzkosť z toho, či finančný boom AI neprichádza v rovnakom duchu ako skoré štádiá bubliny dot-com na konci 90. rokov. Objavuje sa vlna varovaní od ekonómov, investorov a centrálnych bánk, ktorí tvrdia, že valuácie AI startupov sa odtrhli od reálnych biznisových fundamentov.
K tomu prispieva fakt, že korporácie investujú obrovské sumy do dátových centier a výpočtovej infraštruktúry bez jasného dôkazu o návratnosti v blízkej budúcnosti. Analýzy ukazujú, že väčšina spoločností využívajúcich generatívnu AI ešte nezaznamenala zmysluplné úspory nákladov či nárast produktivity.
Prečo by bublina nemusela prasknúť
Hoci paralely s dot-com érou sú zrejmé, boom AI sa v kľúčových bodoch líši. Internetová bublina bola v deväťdesiatych rokoch poháňaná nepreverenými obchodnými nápadmi bez existujúcich modelov speňažovania.
Naopak, základné funkcie AI sú už dnes hlboko integrované vo vyhľadávaní, cloudových platformách, podnikovom softvéri a spotrebiteľských aplikáciách. Navyše, majoritné technologické spoločnosti investujúce do AI (ako Nvidia a Palantir) sú ziskové, disponujú veľkými hotovostnými rezervami a prevádzkujú zavedené biznisy. Infraštruktúra pre AI (semiconductors, dáta centrá) tak podporuje skutočný a rastúci dopyt, a nie iba teoretickú budúcu hodnotu.
Príliš rýchle míňanie
Tieto silné fundamenty však riziko úplne neodstraňujú. Ekonómovia varujú, že aj keby sa AI ukázala ako transformačná technológia, dnešné tempo míňania môže byť neudržateľné. Panuje obava, že spoločnosti prekračujú kapacitu výpočtového výkonu a preceňujú rýchlosť, akou dokážu iné podniky implementovať a speňažiť pokročilé AI systémy. Ak príjmy neudržia krok so závratným tempom investícií, môže dôjsť k bolestivej korekcii trhu.
Je sa čoho báť?
Obávať sa prasknutia takzvanej AI bubliny je na mieste, no je dôležité rozlišovať, že by nešlo o technologický kolaps. Technológia umelej inteligencie je už reálna, hlboko integrovaná do nášho vyhľadávania a cloudových platforiem, a odtiaľ nezmizne.
Skutočná „bublina“ je vo finančných očakávaniach a valuáciách – teda v tom, aké masívne sumy investori do AI nalievajú a akú rýchlu návratnosť profitov od nej očakávajú. Panuje oprávnená obava, že toto tempo investícií je jednoducho neudržateľné vo vzťahu k ziskom v najbližších rokoch.
Ak by k prasknutiu tohto sektoru naozaj došlo, na začiatku by nastal masívny finančný šok. Hodnota akcií spoločností, ktoré investujú do dátových centier a výpočtového výkonu (ako sú výrobcovia čipov, dátové centrá a malé AI startupy), by prudko klesla. To by spôsobilo bolestivú korekciu trhu, kde by sa z tohto segmentu stiahli miliardy dolárov a väčšina malých, neoverených AI startupov, ktoré sú často motorom kreatívnej inovácie, by okamžite zanikla.
Pre bežného používateľa a ekonomiku by to znamenalo predovšetkým spomalenie pokroku a masívny odklad benefitov. Vlna prepúšťania by zasiahla predovšetkým IT a softvérový sektor, čo by vytvorilo tlak na zamestnanosť v husto platených odboroch. Okrem toho by to spôsobilo spomalenie transformácie iných sektorov, ako je zdravotníctvo alebo finančníctvo, ktoré čakajú na prelomové AI nástroje.
Tým, že by sa firmy stiahli z drahých investícií do výskumu, by sme stratili niekoľko rokov v tempe inovácií a kľúčové vylepšenia, ktoré by nám mohli zvýšiť produktivitu a životnú úroveň, by sa oneskorili. Hoci by sme nezostali bez AI, ostali by sme bez tých najväčších, transformačných a najambicióznejších AI projektov.
