Vládna koalícia predstavila ďalšiu časť plánu na ozdravenie verejných financií. Tentoraz sa sústredí na obmedzenie hotovostných platieb a povinné rozšírenie bezhotovostných možností. Zmeny sa dotknú firiem aj bežných ľudí a výrazne ovplyvnia prostredie, kde sa pracuje s hotovosťou, vrátane menších prevádzok a služieb.
Poslanec za SaS Marián Viskupič tvrdí, že nejde iba o technickú úpravu pravidiel. Podľa neho vláda prijíma opatrenia, ktoré obmedzujú slobodu pri nakladaní s peniazmi a pripravujú priestor na ďalšie kroky. Hovorí o nebezpečnom precedense, ktorý môže v budúcnosti otvoriť dvere novým formám zdaňovania bezhotovostných transakcií.
Limity pre hotovosť a nové povinnosti
Navrhované zmeny zasahujú tri oblasti hotovostného styku. Platby v hotovosti medzi dvoma firmami, známe ako B2B, a medzi firmou a zákazníkom v režime B2C, budú po novom obmedzené maximálnou sumou 5 000 eur. Pri úhradách medzi dvoma fyzickými osobami, ktoré nepodnikajú, má byť strop nastavený na 15 000 eur.

Súčasťou balíka je aj povinnosť obchodníkov umožniť bezhotovostnú úhradu. Podnikateľ, ktorý si napríklad otvorí malý obchod v Bratislave a doteraz prijímal iba bankovky a mince, bude musieť zabezpečiť aj platby kartou alebo mobilom. Pre menšie prevádzky to môže znamenať dodatočné náklady na terminály a technické riešenia.
Viskupič varuje pred transakčnou daňou
Viskupič spochybňuje oficiálne zdôvodnenie, podľa ktorého má úprava pomôcť v boji proti šedej ekonomike. V statuse na sociálnej sieti tvrdí, že ide o začiatok „diabolského plánu“. Podľa jeho slov vláda vytvára podmienky na zavedenie tzv. transakčnej dane, teda poplatku z každej bezhotovostnej platby, vrátane prevodov medzi fyzickými osobami.
Takýto typ dane už funguje v Maďarsku, kde ľudia platia malý poplatok pri každom bankovom prevode. Poslanec zo SaS je presvedčený, že koalícia smeruje k podobnému modelu aj na Slovensku. Vo svojom príspevku uvádza, že cieľom je dostať čo najviac platieb do bezhotovostnej podoby, aby sa nedalo vyhnúť prípadnej transakčnej dani, ktorú označuje za nezmyselnú.
Najväčší dopad v Bratislave
Zmeny môžu mať silný dosah na podnikateľov a obyvateľov hlavného mesta. Bratislava je prirodzeným centrom obchodu a služieb, kde funguje veľké množstvo menších prevádzok zvyknutých pracovať prevažne s hotovosťou, najmä pri nižších sumách. Povinnosť ponúknuť bezhotovostnú alternatívu môže viacerým z nich skomplikovať podnikanie z technického aj finančného hľadiska.
V hlavnom meste zároveň prebieha veľký objem bezhotovostných platieb. Ak by vláda v budúcnosti skutočne zaviedla transakčnú daň, podľa Viskupiča by práve Bratislavčania patrili medzi tých, ktorí by ju pocítili najviac.
