Podnikateľské prostredie na Slovensku prechádza turbulentným obdobím, ktoré vyústilo do nelichotivých štatistík. Malí podnikatelia a živnostníci rušia svoje oprávnenia v miere, aká tu v novodobej histórii ešte nebola. Za hlavné príčiny sa označujú kroky štátu a legislatívne zmeny. Na základe informácií ČTK a Finstat.sk to píše magazín Forbes.
Podľa zverejnených analýz zaniklo v uplynulom roku rekordných viac ako 66 600 živností. Hoci na druhej strane vzniklo približne 42-tisíc nových oprávnení, úbytok je značný. Pre ilustráciu, predvlani podľa údajov Štatistického úradu SR podnikalo v krajine viac ako 377-tisíc fyzických osôb, no tento počet sa teraz výrazne prečistil.
Reakcia na tlak vlády a kontroly
Analytici vidia za masívnym rušením živností priamu súvislosť s opatreniami vlády. Ide najmä o reakciu podnikateľov na konsolidačné balíčky, ktorými sa štát snaží ozdraviť verejné financie. Ďalším významným faktorom je sprísnený dohľad štátnych orgánov.
Úrady práce totiž zintenzívnili kontroly zamerané na odhaľovanie takzvaných fiktívnych živnostníkov, ktorí v skutočnosti vykonávajú závislú prácu pre jedného zamestnávateľa, no formálne vystupujú ako samostatné podnikateľské subjekty. Obava z postihov tak mnohých donútila s podnikaním skončiť.
Strach z nových daní a vyššie odvody
Výraznú vlnu rušenia živností zaznamenali štatistiky najmä v marci minulého roka. Toto obdobie sa krylo s neistotou ohľadom zavedenia novej dane z finančných transakcií. Hoci sa táto daň nakoniec na živnostníkov od tohto roka nevzťahuje, pôvodné ohlásenie zámeru vyvolalo na trhu preventívnu reakciu.
Podnikanie však neoslabujú len nové dane, ale aj rastúce bežné náklady. Drobným podnikateľom v tomto roku opätovne stúpli povinné zdravotné odvody. Zmeny nastali aj v sociálnom poistení, kde sa nanovo zvýšila minimálna suma odvodov.
Situáciu komplikuje aj fakt, že od platenia sociálnych odvodov už nebudú oslobodení tí živnostníci, ktorí vykazujú nízke príjmy, čo pre mnohých z nich znamená likvidačnú záťaž.
Čistia sa aj obchodné spoločnosti
Negatívny trend sa nevyhol ani firmám. V minulom roku zaniklo na Slovensku 7 708 spoločností. Ak neberieme do úvahy jednorazové hromadné výmazy z úradnej moci, ide o najvyššie číslo za posledných šesť rokov.
Podľa portálu Finstat.sk môže za týmto číslom stáť znovuzavedenie daňovej licencie, respektíve minimálnej dane. Firmy ju musia štátu platiť bez ohľadu na to, či dosiahli zisk alebo stratu. To motivuje majiteľov neaktívnych alebo málo ziskových firiem k ich likvidácii.
Na druhej strane, záujem o podnikanie úplne neutíchol. V roku 2025 vzniklo takmer 24 900 nových spoločností, čo predstavuje pätinový nárast oproti predchádzajúcemu obdobiu.
Štát tým škodí sám sebe
Masívny úbytok živnostníkov a malých firiem nie je len problémom samotných podnikateľov, ktorí prichádzajú o živobytie. Tento negatívny trend sa ako bumerang môže vrátiť aj samotnému štátu. Hoci cieľom vládnych opatrení a zvyšovania odvodov je naplniť štátnu kasu, v konečnom dôsledku môže byť efekt presne opačný.
Treba si uvedomiť, že menej platcov znamená dieru v kase. Základná ekonomická logika hovorí, že ak sa zmenšuje základňa tých, ktorí tvoria hodnoty, znižuje sa aj objem vybraných daní. Ak tisíce živnostníkov ukončia svoju činnosť, štát prichádza o pravidelné mesačné platby sociálnych a zdravotných odvodov.
Hoci zavedenie minimálnej dane pre firmy môže krátkodobo priniesť do rozpočtu peniaze aj od stratových podnikov, z dlhodobého hľadiska je likvidácia firiem riziková. Zaniknutá firma už totiž v budúcnosti nezaplatí žiadnu daň z príjmu, DPH ani daň z nehnuteľnosti. Výpadok týchto príjmov môže v budúcnosti spôsobiť ešte väčší deficit verejných financií.
Ešte vážnejším rizikom je sociálny dopad. Bývalý živnostník, ktorý pod tlakom vysokých nákladov zruší živnosť, sa často ocitne na úrade práce. Z človeka, ktorý do systému roky prispieval, sa zo dňa na deň stane človek, ktorý je od systému závislý.
Štát tak nielenže prestane inkasovať odvody, ale naopak, musí začať vyplácať dávky v nezamestnanosti a platiť za takúto osobu zdravotné poistenie. Toto zaťaženie sociálneho systému môže pri masovom rušení živností výrazne narásť.
Hrozí únik do šedej ekonomiky
Prísne regulácie a vysoké daňovo-odvodové zaťaženie historicky vždy motivovali k úniku do takzvanej šedej ekonomiky. Pre remeselníkov či drobných poskytovateľov služieb môže byť lákavé pracovať „bez papiera“.
Ak sa práca presunie do zóny bez faktúr a bločkov, štát stráca akúkoľvek kontrolu nad tokmi peňazí. Zvyšuje sa podiel daňových únikov a klesá ochrana spotrebiteľa, keďže na prácu na čierno sa nevzťahujú záruky ani reklamácie.
