Slovensko sa už čoskoro zaradí medzi krajiny Európskej únie s najvyšším zdanením práce, čím sa priblíži k historickému rekordu. Podľa aktuálnych odhadov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť by do roku 2026 mala daňová a odvodová záťaž presiahnuť hranicu 39 percent z hrubých príjmov zamestnancov. Takéto číslo znamená, že pracovná sila na Slovensku bude jednou z najdrahších v regióne.
Rada upozorňuje, že rast nezačal zo dňa na deň, ale ide o dôsledok dlhodobého vývoja, ktorý systematicky zvyšuje odvody a dane bez výraznejších reforiem. Od polovice 2000-ych rokov stúpla implicitná sadzba z 35 na viac ako 38 percent a ak sa nič nezmení, o tri roky prekročí hranicu 39,8 percenta. Tým sa Slovensko dostane o približne šesť percentuálnych bodov nad priemer celej únie.
Daňová konsolidácia cez mzdy
Väčšina pripravovanej fiškálnej konsolidácie stojí na zvyšovaní daňových príjmov, nie na obmedzovaní výdavkov. V rokoch 2024 až 2026 má mať štát vyšší výber daní a odvodov o viac než percentuálny bod, čo by malo v roku 2025 predstavovať 36,8 percenta hrubého domáceho produktu. Najviac k tomu prispievajú platby zamestnancov a zamestnávateľov, teda dane z práce spolu so sociálnym a zdravotným poistením.
Výpočty ukazujú, že práve tieto platby v roku 2026 presiahnu 20,5 percenta HDP, čo je historické maximum. Podľa analytikov ide o jasný signál, že vláda nesiaha po úsporách, ale presúva bremeno na tých, ktorí vytvárajú zamestnanosť. Tento prístup má síce rýchly rozpočtový efekt, no dlhodobo odrádza od tvorby pracovných miest a znižuje konkurencieschopnosť ekonomiky.
Prečítajte si tiež
Odporúčania z Bruselu a z OECD
Medzinárodné inštitúcie opakovane pripomínajú, že krajiny by mali uľaviť práci a viac zdaňovať spotrebu, majetok a environmentálne zdroje. Slovensko sa však vybralo opačným smerom. Od roku 2023 sa totiž zaviedlo viacero opatrení, ktoré ďalej zvýšili odvody aj dane. Ide o vyššie sadzby zdravotného poistenia, zrušené stropy pri sociálnych odvodoch a nové pásma dane z príjmu fyzických osôb.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť to označuje za štrukturálny posun a varuje, že ide o trend, ktorý sa mení len ťažko. Kým niektoré štáty strednej Európy dokázali znížiť zdanenie práce prostredníctvom daňových úľav alebo reformy bonusov, slovenský systém sa naďalej spolieha na zvyšovanie povinných odvodov. To znamená, že pri každom zvýšení priemerného príjmu rastie aj celkové daňové bremeno.
Kam sa Slovensko môže pohnúť
Ak sa nezmení prístup k fiškálnej politike, už o niekoľko rokov sa Slovensko ocitne medzi piatimi krajinami s najvyšším zdanením práce v únii. Ekonomickí experti preto očakávajú, že tlak na reformu daňovo-odvodového systému sa zvýši. Otázkou zostáva, či vláda pristúpi k presunu záťaže zo mzdy na iné zdroje príjmov, napríklad na spotrebu alebo znečistenie životného prostredia.
Zatiaľ čo zmeny sa dajú očakávať len postupne, zamestnanci a podniky budú ešte niekoľko rokov znášať dôsledky rastúcej daňovej a odvodovej záťaže. Slovensko tak opäť potvrdzuje povesť krajiny, kde sa práca zdražuje rýchlejšie než zisk z kapitálu. Či sa tento trend podarí zvrátiť, ukážu najbližšie rozpočtové rozhodnutia a politická odvaha meniť zaužívané pravidlá.
