Slovensko síce zrýchľuje tempo čerpania európskych fondov, no bez radikálnych opatrení mu hrozí, že v budúcom roku príde o značnú časť alokácie. Ministerstvo investícií (MIRRI) predložilo vláde materiál, ktorý v stredu 19. novembra schválil vládny kabinet, píšu Správy STVR.
Správa MIRRI konštatuje, že čerpanie z Programu Slovensko 2021 – 2027 dosiahlo ku koncu októbra len 11,52 percenta z celkovej alokácie 12,59 miliardy eur.
Hroziaci prepad miliárd
Podľa pravidla N+3 musí štát do konca tohto roka vyčerpať ešte 69,42 milióna eur, pričom tento cieľ je reálne dosiahnuteľný. Omnoho väčší problém predstavuje budúci rok: aby sa zabránilo prepadnutiu časti eurofondov, musí byť v priebehu roka 2026 vyčerpaných minimálne ďalších 2,12 miliardy eur. MIRRI upozorňuje, že táto suma je bez radikálnych opatrení nereálna.
K riešeniam, ktoré majú pomôcť odvrátiť stratu financií, patrí revízia Programu Slovensko, prerozdelenie financií v rámci jednotlivých kapitol, zrýchlenie kontrahovania a čerpania, ako aj celkové zefektívnenie procesov verejného obstarávania. Aktuálne sú vyhlásené výzvy v hodnote 10,64 miliardy eur (84,48 % alokácie) a zazmluvnených je 2 601 projektov v hodnote 6,01 miliardy eur.
Termíny pre ministrov
Vláda zároveň schválila konkrétne úlohy s termínmi pre jednotlivých ministrov, ktoré majú zabezpečiť urýchlené čerpanie eurofondov:
- Minister dopravy Jozef Ráž má za úlohu zazmluvniť projekt „Modernizácia a výstavba Verejného prístavu Bratislava – predprojektová a projektová príprava“ a to ešte do konca tohto roka. Rovnako musí ukončiť výberový proces v rámci predložených národných projektov diaľnic D3 (Kysucké Nové Mesto – Oščadnica a Žilina, Brodno – Kysucké Nové Mesto).
- Ministerka hospodárstva Denisa Saková má v rámci voľných prostriedkov z Fondu na spravodlivú transformáciu (cez SIEA) vyhlásiť výzvu pre finančné nástroje.
- Minister životného prostredia Tomáš Taraba má ukončiť výberový proces pre národný projekt „Hydrogeologický prieskum Slovenska“ zameraný na podzemné vody.
- Minister zdravotníctva Kamil Šaško má do konca roka zazmluvniť schválený národný projekt „Zriadenie a činnosť Národného skríningového centra“.
Značná finančná strata a zamrznutie investícií
Ak by Slovensko skutočne prepadlo sumu 2,12 miliardy eur z európskych fondov, malo by to okamžité a mimoriadne závažné dôsledky v krátkodobom aj dlhodobom horizonte.
Táto obrovská suma peňazí by musela byť vrátená späť do rozpočtu Európskej únie a stala by sa pre Slovensko definitívne nedostupnou. V kontexte súčasnej vládnej konsolidácie a snahy o úspory by bolo prakticky nemožné nahradiť tieto peniaze z národného rozpočtu. Dôsledkom by bolo zamrznutie alebo úplné zrušenie kľúčových národných projektov, ktoré sa spoliehajú na tieto zdroje.
Hovoríme tu o projektoch, ako je hydrogeologický prieskum, modernizácia Verejného prístavu Bratislava, či kritické úseky diaľnic D3, ktorých dokončenie by sa v najlepšom prípade posunulo o dlhé roky, čo by predražilo celý proces. Finančná strata by tak priamo spomalila infraštruktúrny rozvoj krajiny.
Prepady eurofondov by sa najcitelnejšie odrazili na sektoroch, ktoré financovanie najviac potrebujú. Prvým je zdravotníctvo – projekty ako zazmluvnenie a zriadenie Národného skríningového centra, ktoré má zvýšiť prevenciu a včasnú diagnostiku závažných chorôb, by sa oneskorili alebo zastavili. To by priamo ovplyvnilo zdravie a dlhodobú prognózu obyvateľstva.
Postihnuté by však boli aj environmentálne projekty a v neposlednom rade by sa prehĺbili regionálne rozdiely.
Slovensko by prišlo o peniaze na boj proti klimatickej zmene, na vodohospodárske projekty a na zlepšenie životného prostredia v regiónoch, čo by zhoršilo kvalitu vody a ovzdušia.
Eurofondy sú pritom absolútne kľúčové pre menej rozvinuté regióny. Strata miliárd by prehĺbila už existujúce hospodárske rozdiely medzi západom a východom krajiny, keďže by chýbali stimuly pre vznik nových pracovných miest a investície do regionálnej infraštruktúry.
Dlhodobá škoda by však presahovala len finančné straty. Opakovaná neschopnosť čerpať pridelené peniaze poškodzuje kredibilitu Slovenska v Bruseli. Európska komisia by mohla vnímať Slovensko ako nespoľahlivého partnera, čo by mohlo viesť k sprísneniu podmienok pre čerpanie v nasledujúcich programových obdobiach alebo k zníženiu celkových alokácií v budúcnosti.
Najväčšou škodou by však bola premeškaná príležitosť na modernizáciu a transformáciu ekonomiky, ktorá by mala investovať do inovácií a digitálnych technológií, aby prekonala súčasnú stagnáciu. Bez týchto investícií by sa Slovensko ďalej prepadalo za svojimi susedmi, ktorí dokážu peniaze z EÚ efektívne využívať.
