Opozičné hnutie Progresívne Slovensko (PS) sa rozhodlo eskalovať situáciu okolo zákona o Slovenskej televízii a rozhlase (STVR) a obrátilo sa priamo na Európsku komisiu (EK). Cieľom ich iniciatívy je, aby Brusel dôkladne preskúmal, či je táto kontroverzná legislatíva, ktorá nadobudla účinnosť 1. júla 2024, v súlade s európskym právom. O krokoch hnutia informovala na utorkovej tlačovej konferencii poslankyňa Národnej rady SR Zora Jaurová. Informuje o tom denník Teraz.sk.
Symbolický dátum a lojálna spolupráca
Jaurová priblížila, že občiansky podnet na Európsku komisiu podali symbolicky v pondelok 17. novembra. Hnutie v ňom žiada preskúmanie súladu nielen s novým európskym nariadením o slobode médií, ale aj so samotnou základnou zmluvou o Európskej únii.
Poslankyňa argumentovala článkom štyri tejto zmluvy, ktorý definuje takzvanú lojálnu spoluprácu. Tá v praxi znamená, že členské štáty by nemali prijímať zákony, ktoré sú v rozpore s cieľmi alebo legislatívou, ktorú už Únia prijala. Jaurová upozornila na časovú súslednosť, kedy slovenské ministerstvo kultúry predložilo zákon do pripomienkového konania presne v čase, keď Európsky parlament schválil nariadenie o slobode médií, čo podľa nej predstavuje jasný rozpor s týmto princípom.
Čakanie na Ústavný súd a kritika čistiek
Zákon o STVR čelí zo strany PS dlhodobej kritike, pričom hnutie opätovne namietalo, že legislatíva umožnila priamu politickú kontrolu nad verejnoprávnym vysielateľom. Jaurová pripomenula, že na možný rozpor s európskym právom aj Ústavou SR upozorňovali už počas legislatívneho procesu.
Opozícia sa v tejto veci už obrátila na Ústavný súd SR, no poslankyňa vyjadrila nepochopenie nad tým, prečo súd doposiaľ nevydal rozhodnutie, keďže negatívne dôsledky zákona na fungovanie inštitúcie sú podľa nej už teraz zreteľné.
Jaurová vyjadrila vážne výhrady k aktuálnemu fungovaniu STVR po prijatí zmien. Upozornila na narušenie vyváženosti spravodajstva a tvrdí, že v telerozhlase dochádza k prepúšťaniu redaktorov a rušeniu relácií na základe politických objednávok. Kritikou nešetrila ani na adresu Rady STVR, pričom poukázala na konkrétny konflikt záujmov Lukáša Machalu. Ten totiž pôsobí ako generálny tajomník služobného úradu ministerstva kultúry a súčasne zastáva funkciu podpredsedu Rady STVR.
Kontroverzná legislatíva už od začiatku
Zákon o STVR, ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2024, je legislatívna norma, ktorá nahradila predchádzajúci zákon o Rozhlase a televízii Slovenska (RTVS) a formálne zrušila inštitúciu RTVS, ktorú nahradila novou organizáciou STVR. Jeho hlavným a deklarovaným cieľom zo strany vládnej koalície bolo priniesť zmeny vo fungovaní a riadení verejnoprávneho média, no v praxi viedol k okamžitému ukončeniu mandátu vtedajšieho generálneho riaditeľa Ľuboša Machaja a všetkých členov Rady RTVS ešte pred uplynutím ich funkčného obdobia.
Zákon je od svojho vzniku mimoriadne kontroverzný, pretože mení spôsob voľby riaditeľa a zloženie kontrolných orgánov spôsobom, ktorý podľa kritikov, opozície, zamestnancov média, ale aj medzinárodných organizácií, vedie k priamej politizácii a strate nezávislosti verejnoprávneho média. Nová legislatíva zmenila pravidlá tak, že generálneho riaditeľa už nevolí priamo parlament (kde je potrebná verejná rozprava), ale novovytvorená deväťčlenná Rada STVR.
Kľúčovým bodom sporu je práve zloženie tejto Rady. Štyroch jej členov priamo menuje (a môže aj odvolať) ministerstvo kultúry, zatiaľ čo zvyšných piatich volí parlament, v ktorom má väčšinu vládna koalícia. To v praxi znamená, že vládna moc má plnú kontrolu nad výberom aj odvolaním vedenia televízie a rozhlasu.
Okrem toho zákon zriadil aj novú etickú komisiu, ktorá má dohliadať na dodržiavanie etických noriem, čo kritici vnímajú ako nástroj na cenzúru alebo nátlak na redaktorov. Práve tieto mechanizmy vyvolali obavy, že sa STVR zmení z verejnoprávneho média slúžiaceho všetkým občanom na štátne médium slúžiace aktuálnej vláde, čo je v rozpore s európskymi štandardmi slobody médií.
