Európska komisia dnes upozornila, že boj o demokratickú odolnosť sa už odohráva nielen vo volebných miestnostiach, ale aj na obrazovkách a sociálnych sieťach. Preto predstavuje novú iniciatívu, ktorá má ochrániť voľby v celej Únii a zároveň posilniť slobodu médií, keďže podľa Bruselu je informačná manipulácia čoraz agresívnejšia.
Navrhovaný balík opatrení nesie názov Európsky štít demokracie a vychádza z myšlienky, že hybridné útoky nemožno zastaviť len technickými riešeniami, ale aj koordinovanou ochranou hodnôt. Komisia preto plánuje vytvoriť nový orgán, Európske centrum pre demokratickú odolnosť, ktorý bude prepájať členské štáty, inštitúcie EÚ a odborné tímy so spoločným cieľom rozpoznať a oslabiť vplyv zahraničných zásahov.
Ako bude nové centrum fungovať
Podľa pracovných návrhov, do ktorých nahliadli viaceré médiá, má byť centrum oporou proti hybridným a dezinformačným aktivitám, aké Európa zaznamenala najmä z Ruska. Uvádza sa, že Moskva vedie systematickú kampaň s cieľom ovplyvňovať nálady verejnosti a podrývať dôveru v demokratické inštitúcie. Európski úradníci dúfajú, že jednotný prístup pomôže lepšie zdieľať varovania, preverovať nové techniky manipulácie a rýchlejšie reagovať na internetové útoky.
Aj keď zatiaľ nie je známe, aký rozpočet bude mať nové centrum k dispozícii ani kedy presne začne fungovať, ide o návrh, ktorý sa dlhodobo ozýval z Európskeho parlamentu. Poslanci už v minulosti žiadali vytvorenie stálej platformy na obranu demokracie. Myšlienka sa objavila aj v septembrovom prejave predsedníčky Ursuly von der Leyenovej, kde označila dezinformácie za „nerozpoznanú zbraň 21. storočia“.
Silnejšie médiá a technológie
Balík opatrení sa nezaoberá len bezpečnosťou volieb, ale aj prostredím, v ktorom sa informácie šíria. Komisia navrhuje posilniť financovanie médií, pričom chce sledovať fúzie veľkých vydavateľských domov, aby sa zachovala pluralita názorov. Dôraz kladie na nezávislosť novinárov a ochranu mediálneho priestoru pred ekonomickými aj politickými tlakmi, ktoré môžu ohrozovať slobodu slova.
Osobitnú pozornosť venuje návrh umelej inteligencii a tzv. deepfake videám, ktoré dokážu veľmi realisticky napodobniť verejné osobnosti. Komisia preto žiada zvýšiť podporu pre vývoj nástrojov na ich odhaľovanie. Zároveň chce vytvoriť celoeurópsku sieť overovateľov faktov, ktorí budú prepojení a nezávislí od politických vplyvov. Tieto zmeny by mohli pomôcť v boji proti lavíne manipulovaného obsahu, ktorá pred voľbami často naberá na sile.
Prečítajte si tiež
Digitálne pravidlá pod drobnohľadom
Komisia pripomína, že legislatíva na boj proti dezinformáciám už existuje. V platnosti je nariadenie o digitálnych službách aj nové pravidlá pre umelú inteligenciu, ktoré majú donútiť veľké technologické spoločnosti väčšmi dbať na transparentnosť. Napriek tomu zatiaľ nebolo dokončené žiadne vyšetrovanie podľa týchto nariadení. Odborníci preto očakávajú, že nový mechanizmus prinesie aj väčší tlak na platformy, ktoré sa stali hlavnou bránou k informáciám pre státisíce Európanov.
Zástupcovia občianskeho sektora vítajú zámer EK, ale upozorňujú, že úspech bude závisieť od transparentnosti a politickej vôle členských štátov. Krajiny s vlastnými problémami v oblasti slobody médií môžu byť pri implementácii menej aktívne. Analytici preto odporúčajú, aby sa Komisia nesústredila len na technické riešenia, ale aj na posilnenie vzdelávania v oblasti mediálnej gramotnosti.
