Napriek rétorike o nevyhnutnej konsolidácii a minimálnom priestore na šetrenie, schválený štátny rozpočet na rok 2026 odhaľuje paradoxný trend. Analýza Inštitútu INESS ukázala, že zatiaľ čo sa od občanov a firiem žiadajú vyššie dane, výdavky na platy v štátnej správe majú celkovo narásť takmer o miliardu eur, pričom mzdy porastú vo väčšine sledovaných inštitúcií. Informujú o tom Aktuality.sk.
Paradox šetrenia: Platy porastú vo väčšine inštitúcií
Vláda síce obhajuje konsolidačné opatrenia potrebou ozdraviť verejné financie a tvrdí, že priestor na šetrenie na strane štátu je obmedzený, no detailný pohľad na čísla v prílohe rozpočtu ukazuje iný obraz. Analýza inštitútu INESS, ktorá porovnala plánované výdavky na hrubé platy v rokoch 2025 a 2026, odhalila, že štát si v mnohých oblastiach dopraje.
Z 38 sledovaných inštitúcií financovaných zo štátneho rozpočtu má balík peňazí určený na platy rásť až v 24 prípadoch. K poklesu mzdových výdavkov má dôjsť len v 14 inštitúciách. Celkovo majú výdavky štátu na platy dosiahnuť 16 miliárd eur, čo predstavuje medziročný nárast o 0,9 miliardy eur.
Rekordný skok na obrane, chýba vysvetlenie
Najväčší nárast mzdových prostriedkov, takmer o pätinu, je naplánovaný na Ministerstve obrany SR. Analytik INESS Radovan Ďurana označil tieto čísla za príkry rozpor s rétorikou o šetrení. Upozornil, že okrem platov má podľa uznesenia vlády rásť aj počet zamestnancov štátneho aparátu, a to o 239 ľudí.
Argument vlády, že celkový rast miezd ťahajú najmä učitelia a zdravotníci, podľa neho neobstojí. Obzvlášť kriticky vníma chýbajúcu transparentnosť, keďže práve pri najväčšom náraste na ministerstve obrany chýba v rozpočte akékoľvek zdôvodnenie. Podľa Ďuranu by vláda mala vysvetliť, prečo sú v niektorých inštitúciách potrebné vyššie výdavky. Z inštitúcií, kde sa má šetriť, zaznamenalo najvýraznejší pokles mzdových nákladov ministerstvo pôdohospodárstva.
Zmraziť, alebo šetriť cielene?
V čase konsolidácie by sa podľa Ďuranu očakávalo minimálne zmrazenie platov v štátnej správe, pričom aj potrebné navyšovanie (napríklad v školstve) by sa malo financovať z úspor inde. Analytik XTB Matej Bajzík však varuje pred plošnými škrtmi a považuje za rozumnejší prístup cielené brzdenie výdavkov – napríklad držať na uzde mzdy v administratíve a spájať duplicitné útvary.
Obaja analytici sa zhodujú, že nie každé navýšenie miezd je zlé, no musí byť viazané na konkrétne zlepšenie služieb pre občanov. Podľa Bajzíka má zmysel zvyšovať platy tam, kde to priamo zlepší služby a ekonomickú aktivitu (učitelia, zdravotníci), no je problematické, ak rastú platy v úradníckych pozíciách bez jasného výsledku. Z tohto pohľadu môže byť opodstatnené napríklad navýšenie na Úrade podpredsedu vlády pre Plán obnovy, ak to pomôže splniť európske míľniky a zachrániť peniaze z EÚ.
Chýbajú aj audity
Na otázku, o koľko by sa dali platy v štátnej správe reálne znížiť, analytici nedokážu presne odpovedať. Dôvodom je podľa Radovana Ďuranu to, že vláda si neurobila domácu úlohu a nespustila hĺbkové audity, ktoré by identifikovali neefektívne činnosti alebo agendy, ktoré by štát nemal vykonávať vôbec.
Bez takýchto analýz je ťažké určiť reálny potenciál na redukciu zamestnanosti a úspory. Schválený rozpočet tak podľa kritikov zanecháva pachuť paradoxu – od občanov sa žiadajú obete, zatiaľ čo štátny aparát na mnohých miestach mzdovo rastie bez jasného prísľubu lepších služieb.
Platy bežných ľudí zaťažia ešte viac
Na jednej strane vláda komunikuje nevyhnutnosť konsolidácie, žiada od občanov a firiem, aby prijali bolestivé opatrenia, ktoré im priamo znižujú čisté príjmy a zvyšujú náklady. Ide o vyššie zdravotné odvody pre zamestnancov, drasticky vyššie odvody pre živnostníkov, nové daňové pásma, vyššie spotrebné dane a potenciálne aj vyššie miestne poplatky kvôli škrtom pre samosprávy. Od ľudí sa teda vyžaduje reálne „uťahovanie opaskov“.
Na druhej strane však schválený rozpočet ukazuje, že samotný štátny aparát si opasky neuťahuje, ba naopak, v mnohých oblastiach si dopraje. Celkový balík peňazí na platy v štátnej správe má narásť o takmer miliardu eur a mzdy majú rásť vo väčšine ministerstiev a úradov, v niektorých prípadoch (ako na ministerstve obrany) dokonca skokovo o pätinu. Toto sa deje v čase, keď vláda deklaruje snahu šetriť na vlastnom chode.
Zatiaľ čo bežní ľudia a podnikatelia nesú hlavnú ťarchu konsolidácie a reálne pocítia jej negatívne dopady na svojich financiách, štátny aparát nielenže nie je príkladom v šetrení, ale jeho mzdové náklady ďalej rastú. Vytvára to dojem, že bremeno ozdravovania financií nie je rozložené spravodlivo, ale je jednostranne prenesené na plecia občanov a súkromného sektora.
Chýbajúce transparentné zdôvodnenie týchto nárastov (ako upozornili analytici) a absencia viditeľných úsporných krokov na strane vlády (napríklad zníženie platov politikov) tento pocit len prehlbujú. Pre občana, ktorý vidí, že jemu sa príjem znižuje, zatiaľ čo štát si na platy pridáva, je veľmi ťažké akceptovať argumenty o nevyhnutnosti a solidarite pri konsolidácii.
Konsolidáciám ešte neodzvonilo
Vážnosť situácie ešte väčšmi prehlbuje skutočnosť, že konsolidácia plánovaná na rok 2026 takmer istotne nebude posledná. Na toto veľké riziko upozornila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ), a to krátko po tom, čo štát schválil nový rozpočet. Ján Tóth, predseda RRZ, uviedol, že vládny návrh rozpočtu je nerealistický a ak sa nič nezmení, Slovensko bude nevyhnutne potrebovať aj štvrtý konsolidačný balík.
Predseda RRZ v relácii Rádia Expres uviedol, že súčasný konsolidačný balík, ktorý stojí prevažne na dočasných opatreniach a zvyšovaní daní, nie je skutočnou konsolidáciou. Podľa neho k zlému stavu verejných financií neprispeli len krízy, ale najmä trvalé politické rozhodnutia z minulosti, ktoré bez kompenzácie zvýšili výdavky štátu. Medzi najvýraznejšie zaradil „rodičovský balíček“, zafixovanie veku odchodu do dôchodku či zavedenie trvalých 13. dôchodkov.
Rozpočtová rada označila aktuálny návrh štátneho rozpočtu za nerealistický, keďže podľa nej neobsahuje dostatočné opatrenia na zníženie deficitu. Kým vládny cieľ je deficit na úrovni 4,7 % HDP, rada očakáva, že reálne číslo sa bude pohybovať okolo 5 %. Tóth skritizoval aj prístup vlády, ktorá na jednej strane schvaľuje úsporné balíčky, no zároveň prijíma nové výdavky, čím ich efekt neutralizuje.
Hoci Tóth odmieta prirovnania ku „gréckej ceste“, varuje, že ak sa nič nezmení, štvrtý konsolidačný balíček bude nevyhnutný. Deficit na úrovni piatich percent podľa neho nie je dlhodobo udržateľný. Zároveň upozornil na dlhodobý slovenský problém – v dobrých časoch sa nerozdáva, namiesto toho, aby sa šetrilo na horšie časy, čo krajine v krízach uberá manévrovací priestor. Podrobnejšie sme sa tejto téme venovali v samostatnom článku, ktorý nájdete na tomto odkaze.
