Štát plánuje zásadne zmeniť fungovanie sociálnych podnikov na Slovensku. Minister Erik Tomáš v piatok predstavil balík opatrení, ktorých cieľom je sprísniť pravidlá a zabrániť špekuláciám, ktoré podľa neho krivili trh. Zmeny sa dotknú dotácií, zamestnávania, využívania zisku aj pravidiel vo verejnom obstarávaní. Informuje o tom denník Teraz.sk.
Minister práce Erik Tomáš uviedol, že hoci sociálne podniky plnia dôležitú úlohu pri zamestnávaní znevýhodnených ľudí, po siedmich rokoch platnosti súčasného zákona je čas na jeho sprísnenie. Štát si dal za cieľ nájsť rovnováhu, aby pravidlá zamedzili nekalým praktikám, ale zároveň „nezadusili“ fungujúce podniky.
Jedna z prvých zmien sa týka tzv. integračných podnikov, ktoré majú znevýhodnených ľudí pripraviť na otvorený trh práce. Ak sa im to nepodarí, budú musieť po novom vrátiť pomernú časť štátneho príspevku. Pri opakovanom zlyhaní im štát odoberie titul sociálneho podniku. Sprísni sa aj poberanie príspevku na toho istého zamestnanca – ten istý podnik ho bude môcť získať len raz. Zároveň bude platiť úplný zákaz súbehu dotovanej práce v sociálnom podniku s iným zamestnaním alebo živnosťou.
Nové povinnosti a limity
Štát v rámci novely aj kratšie lehoty. Novovzniknutý sociálny podnik bude musieť naplniť 30-percentnú kvótu znevýhodnených zamestnancov už do troch mesiacov, nie do roka ako doteraz. Výrazne sa skráti aj lehota na využitie zisku uloženého v osobitnom fonde, a to z piatich rokov na dva. Ak podnik za ten čas nepoužije zisk na socializáciu zamestnancov, prepadne v prospech štátu. Rovnako zisk prepadne štátu aj v prípade, ak podnik počas tejto lehoty ukončí svoju činnosť.
Ďalším významným obmedzením bude limit na využívanie subdodávateľov. Sociálny podnik, ktorý vyhrá napríklad verejnú súťaž, bude môcť cez subdodávky realizovať maximálne 20 až 30 % zákazky. Podľa ministra nie je prípustné, aby celú prácu vykonával niekto iný.
Štát chce zmeniť aj dane a verejné obstarávanie
Štát chce potom riešiť aj zvýhodnenie sociálnych podnikov vo verejnom obstarávaní, ktoré im zabezpečuje znížená 5 % sadzba DPH. Ministerstvo predkladá dve alternatívy. Prvou je, že pri súťažiach sa budú povinne porovnávať ceny bez DPH, čím sa táto výhoda eliminuje. Druhou možnosťou je zvýšenie sadzby DPH pre sociálne podniky na 19 %.
O finálnom riešení sa bude ešte diskutovať s ministerstvom financií a Úradom pre verejné obstarávanie. Erik Tomáš na záver dodal, že na takéto zásadné zmeny nemala v minulosti odvahu žiadna vláda a v prípade záujmu je jeho rezort pripravený na skrátené legislatívne konanie.
Koho presne tým štát ovplyvní?
Navrhované zmeny zo strany štátu sa priamo dotknú zamestnancov v sociálnych podnikoch a rozhodne by sa mali pripraviť na nové, prísnejšie pravidlá. Cieľom novely je zmeniť charakter týchto pracovných miest a dotkne sa to predovšetkým znevýhodnených alebo zraniteľných zamestnancov, pre ktorých sú tieto podniky primárne určené.
Najzásadnejšia a najpriamejšia zmena, na ktorú sa treba pripraviť, je úplný zákaz súbehu zamestnania. To znamená, že ak je niekto zamestnaný v sociálnom podniku na pozícii, na ktorú zamestnávateľ poberá vyrovnávací príspevok, po novom už nebude môcť mať popri tom inú prácu na zmluvu alebo podnikať na živnosť.
Pracujúci, ktorých sa to týka, si tak budú musieť vybrať, ktorej z týchto činností sa vzdajú. Štát tým ovplyvní aj tých, ktorí by chceli prejsť do iného sociálneho podniku – po novom tak budú môcť urobiť až po uplynutí šesťmesačnej prestávky, čo výrazne obmedzuje možnosť „reťazenia“ dotovaných zamestnaní.
Z pohľadu zamestnanca v tzv. integračnom podniku je dôležité vnímať zmenu v cieli jeho zamestnania. Nové pravidlá vytvárajú na zamestnávateľa tlak, aby svojho zamestnanca skutočne pripravil a úspešne integroval na otvorený trh práce, inak bude musieť vracať dotácie. Pre pracujúceho to znamená, že jeho pozícia by mala byť vnímaná skôr ako dočasná „prestupná stanica“ alebo trampolína do bežného zamestnania, nie ako trvalé a dlhodobé útočisko. Mal by sa teda pripraviť na to, že sa od neho bude očakávať aktívny posun v kariére mimo sociálneho podniku.
Na druhej strane, prísnejšie pravidlá na použitie zisku a obmedzenie subdodávateľov môžu pre zamestnancov znamenať aj pozitívum – viac peňazí investovaných do ich rozvoja a viac reálnej práce vykonávanej priamo v podniku.
Je tu aj riziko
Existuje tu však aj nepriame riziko. Ak sa zmenia pravidlá DPH a sociálne podniky stratia svoju konkurenčnú výhodu vo verejnom obstarávaní, môžu získať menej zákaziek. Pre zamestnancov by to v konečnom dôsledku mohlo znamenať menej práce a nižšiu istotu udržania pracovného miesta.
V skratke, zmeny sa týkajú všetkých zamestnancov sociálnych podnikov, no najviac ich pocítia tí, ktorí majú súbežný pracovný pomer. Celkovo sa musia pripraviť na to, že štát bude ich zamestnanie vnímať viac ako dočasnú pomoc a prípravu, a nie ako trvalé riešenie.
