Spomalenie hospodárskeho rastu na Slovensku sa začína prejavovať na trhu práce. Odborníci z VÚB banky varujú, že po období klesajúcej nezamestnanosti prichádza opačný trend a firmy už nebudú mať toľko prostriedkov na výrazné zvyšovanie platov. Budúcnosť trhu práce navyše ovplyvnia megatrendy ako umelá inteligencia a dekarbonizácia, ktoré si vyžiadajú masívne investície do celoživotného vzdelávania. Informuje o tom denník Teraz.sk.
Spomalenie ekonomiky dvíha nezamestnanosť
Slovenská ekonomika stráca dych, čo potvrdzuje aj hospodársky rast za druhý štvrťrok 2025 na úrovni len 0,6 %. Podľa makroekonóma VÚB Michala Lehutu sa tento vývoj už odráža na trhu práce. Miera nezamestnanosti prestala klesať a začína mierne stúpať, pričom tento rok by mohla narásť až o jeden percentuálny bod. Dôvodom je, že mnohé fabriky strácajú zákazky alebo nedokážu konkurovať v prostredí vysokých cien energií a obchodných vojen, čo ich núti prepúšťať.
Tento trend oslabuje vyjednávaciu pozíciu zamestnancov, keďže ubúda inzerovaných pracovných miest. Zároveň sa prehlbujú regionálne rozdiely. Kým v oblastiach ako Trenčín, Nitra či Galanta sa nezamestnanosť drží na nízkej úrovni okolo 2,2 %, v okresoch Kežmarok, Rimavská Sobota či Vranov nad Topľou dosahuje až 9,9 %.
Vzdelávanie a nové zručnosti
Odborníci upozorňujú, že okrem aktuálneho spomalenia menia trh práce aj dlhodobé trendy. Automatizácia podľa nich neničí pracovné miesta ako také, ale mení požiadavky na zamestnancov. Rastie význam sektora služieb a dopyt po sociálnych zručnostiach, analytickom myslení, kreativite a schopnosti pracovať s digitálnymi nástrojmi. Špecialista na investície Štefan Hronec zdôraznil nevyhnutnosť celoživotného vzdelávania. Odhaduje, že do roku 2030 môže byť takmer 40 % dnešných kvalifikácií zastaraných a 59 % bude potrebovať zdokonalenie.
Výrazný vplyv bude mať aj umelá inteligencia. Podľa Lehutu už dnes znižuje počet voľných pracovných miest najmä pre absolventov a mladých ľudí na juniorských pozíciách v účtovníctve, marketingu či právnych službách. Na druhej strane však AI otvára nové možnosti. Zamestnanci, ktorí ju dokážu využívať, môžu výrazne zvýšiť svoju produktivitu a rýchlejšie stúpať v kvalifikačnom aj firemnom rebríčku.
Vplyv dekarbonizácie
Očakáva sa, že prechod na zelenú ekonomiku postupne utlmí odvetvia s vysokými emisiami skleníkových plynov. Ohrozená tak bude najmä metalurgia, výroba cementu a časti chemického priemyslu. Naopak, dekarbonizácia môže pomôcť stavebníctvu, sektoru obnoviteľnej energie a novým investíciám v priemysle, ktoré budú zamerané na udržateľné technológie.
Čo to znamená pre slovenských zamestnancov?
V krátkodobom horizonte sa musia zamestnanci pripraviť na menej priaznivé obdobie. Spomaľujúca sa ekonomika a mierne rastúca nezamestnanosť znamenajú, že istota pracovného miesta je o niečo nižšia ako v minulosti. Keďže firiem, ktoré prepúšťajú, pribúda a nových pracovných ponúk je menej, výrazne sa oslabuje vyjednávacia pozícia zamestnancov.
V praxi to znamená, že výrazné zvyšovanie platov bude oveľa ťažšie a mzdový rast sa pravdepodobne spomalí. Tí, ktorí budú hľadať novú prácu, budú čeliť väčšej konkurencii. Tento tlak bude navyše nerovnomerne rozložený – situácia bude podstatne zložitejšia v regiónoch s už teraz vysokou nezamestnanosťou.
Z dlhodobého hľadiska je však situácia ešte zložitejšia a dotkne sa úplne každého, bez ohľadu na región. Trendy ako automatizácia, umelá inteligencia (AI) a dekarbonizácia už teraz zásadne menia požiadavky na trhu práce. Pre zamestnanca to znamená, že kvalifikácia a zručnosti, ktoré mu stačia dnes, mu už o pár rokov zaručene stačiť nebudú.
Odhad, že až 40 % dnešných zručností môže byť do roku 2030 zastaraných, je vážnym varovaním. Umelá inteligencia ohrozuje najmä jednoduchšie, rutinné a vstupné pozície pre mladých ľudí, no zároveň vytvára obrovskú príležitosť pre tých, ktorí sa ju naučia využívať na zvýšenie svojej produktivity a hodnoty pre zamestnávateľa. Podobne, zamestnanci v odvetviach s vysokými emisiami, ako je hutníctvo, by mali aktívne premýšľať o svojej budúcnosti.
Kľúčovou odpoveďou na tieto výzvy je teda proaktivita a ochota neustále sa učiť. Éra, v ktorej človek vyšiel zo školy a s danou kvalifikáciou si vystačil až do dôchodku, sa definitívne končí.
