Hoci priemerná mzda je často prezentovaná ako hlavný ukazovateľ životnej úrovne, pre drvivú väčšinu zamestnancov na Slovensku zostáva len štatistickým číslom. Realita je taká, že viac ako dve tretiny ľudí zarábajú podstatne menej, pričom priemer výrazne dvíha menšia skupina vysokopríjmových zamestnancov. Situáciu navyše komplikuje nízky podiel čiastočných úväzkov a negatívny vplyv konsolidačných opatrení na rast platov. Téme sa venuje Denník N.
Je priemerná mzda len ilúzia?
Priemerná mzda na Slovensku síce v roku 2024 dosiahla úroveň 1748 eur v hrubom, no tento údaj skresľuje realitu pre väčšinu pracujúcich. Podľa dát Štatistického úradu SR totiž polovica zamestnancov zarábala 1434 eur alebo menej (mediánová mzda). Ekonóm VÚB Michal Lehuta upozorňuje, že mzdu vyššiu ako priemernú má len približne tretina zamestnancov.
Najčastejšie sa platy na Slovensku pohybovali v rozmedzí 1200 až 1300 eur mesačne v hrubom. Tento výrazný rozdiel medzi priemerom a skutočnosťou je dôležité brať do úvahy napríklad pri nastavovaní daní a sociálnych dávok.
Priemer môže byť ešte nadhodnotený
Optimizmus spojený s výškou priemernej mzdy môže byť podľa odborníkov tlmený aj ďalším faktorom. Štatistický úrad do svojich hlavných výpočtov priemernej mzdy nezahŕňa zamestnancov, ktorí pracujú pre živnostníkov. Keďže títo zamestnanci majú často nižšie platy, ich absencia v štatistike môže celkový priemer umelo zvyšovať.
Alternatívna metodika Štatistického úradu, ktorá túto skupinu zohľadňuje, ukázala za minulý rok výrazne nižšiu priemernú mzdu na úrovni 1524 eur.
Málo čiastočných úväzkov
Dáta tiež potvrdzujú dlhodobý problém Slovenska s veľmi nízkym podielom čiastočných pracovných úväzkov. Podľa Eurostatu malo v roku 2024 takúto zmluvu (spolu s dočasnými kontraktmi) len 3,8 percenta pracujúcich. Podľa Michala Lehutu sa delenie pracovného miesta medzi viacero osôb neopláca ani zamestnávateľom (kvôli dvojnásobnej byrokracii), ani zamestnancom.
Dôvodom sú aj celkovo relatívne nízke mzdy pri plnom úväzku, ktoré už neposkytujú veľký priestor na ďalšie znižovanie platu pri skrátenom čase.
Konsolidácia brzdí rast platov
Priestor na výraznejší rast miezd navyše obmedzujú aj vládne konsolidačné opatrenia. Už prvý balík zvýšil zdravotné odvody platené zamestnávateľmi, čím sa práca predražila a firmám zostalo menej peňazí na zvyšovanie platov.
Hoci mzdy stále mierne prekonávajú infláciu, analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák upozorňuje, že ďalšie dva konsolidačné balíky zabrzdili ekonomický rast a spomalili rast produktivity práce. Tým sa priestor na udržateľný rast miezd ďalej obmedzil, pričom tretia konsolidácia podľa neho do veľkej miery cieli práve na trh práce.
Pri treťom balíku to nebude iné
Žiaľ, ako bolo spomenuté, v roku 2026 sa bude na Slovensku konsolidovať taktiež, a to veľmi prísne. Hoci štát predtým sľuboval výraznejšie šetrenie na svojej strane, teda na strane výdavkov, väčšinu bremena napokon znovu ponesú bežní ľudia. Zaplače pritom nielen priemerná, ale aj nadpriemerná a hlavne podpriemerná až minimálna mzda.
Hoci priamy zásah do výšky hrubej mzdy balíček neobsahuje, jeho opatrenia sú nastavené tak, že citeľne znížia čistý príjem zamestnancov a zároveň obmedzia priestor na budúci rast platov.
Najpriamejším a okamžitým dopadom bude zníženie čistej mzdy takmer všetkých zamestnancov. Dôvodom je plošné zvýšenie sadzby zdravotných odvodov, ktorú si platí zamestnanec, zo súčasných 4 % na 5 % hrubej mzdy. To znamená, že aj keď hrubý plat zostane rovnaký, po odpočítaní vyšších odvodov príde zamestnancovi na účet menej peňazí. Ako ukázala analýza Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, zamestnanec s priemernou mzdou takto príde približne o 14 eur mesačne.
Ešte výraznejšie sa to dotkne lepšie zarábajúcich, keďže balíček zároveň zvyšuje maximálny vymeriavací základ pre platenie odvodov a zavádza nové, vyššie daňové pásma (30 % a 35 %) pre ročné príjmy nad 60-tisíc eur.
Výrazne negatívne sa konsolidácia dotkne aj ľudí pracujúcich na dohody, ktorým sa rušia doterajšie odvodové výnimky, čo dramaticky zníži ich čistý príjem. Rovnako extrémne tvrdé sú dopady na živnostníkov (SZČO), ktorým masívne rastú odvody – hoci nejde priamo o mzdu, znižuje to ich disponibilný príjem podobne ako pri zamestnancoch.
Okrem priameho zníženia čistých príjmov bude mať konsolidácia aj nepriamy dopad na spomalenie rastu hrubých miezd. Balíček totiž zvyšuje náklady aj pre zamestnávateľov – napríklad tým, že budú musieť platiť PN-ku zamestnanca 14 dní namiesto desiatich, alebo cez potenciálne vyššie náklady spojené so zmenami DPH či novými poplatkami. V kombinácii s očakávaným spomalením ekonomického rastu v dôsledku konsolidácie to znamená, že firmy budú mať menej zdrojov a menšiu ochotu výraznejšie zvyšovať platy.
Nakoniec, aj keď sa nominálna čistá mzda nezníži dramaticky, jej reálnu hodnotu (kúpnu silu) zníži zvýšenie cien spôsobené inými časťami balíčka, ako je vyššia spotrebná daň na tabak a alkohol alebo potenciálne vyššie miestne dane a poplatky kvôli škrtom pre samosprávy. K tomu sa pridáva aj strata príplatkov za prácu vo sviatok pre tých, ktorí pracovali počas zrušených dní pracovného pokoja.
