Mnohí Slováci, ktorí sú vo finančných problémoch, si zvolia osobný bankrot. Tento nástroj sa však u nás začína zneužívať, pretože podľa legislatívy je bankrot dostupnejším. Dlžníci v ňom vidia únikovú cestu, ako sa zbaviť dlhov a zároveň z celej situácie vyviaznuť bez finančných či iných následkov.
Ako uvádza spravodajský portál tlačovej agentúry SITA, osobný bankrot na Slovensku sa stáva nástrojom, po ktorom siaha čoraz viac zadĺžených ľudí. V praxi ale pozorujeme, že tento nástroj môžu niektorí zneužívať.
Osobný bankrot je dostupnejší
Platí, že každý, kto nie je schopný viac ako 180 dní splácať aspoň jeden zo svojich záväzkov, môže požiadať o oddlženie. To sa deje formou konkurzu alebo cez splátkový kalendár. Konkurz by mal v praxi slúžiť predovšetkým ľuďom, ktorí nemajú majetok alebo sa ocitli v ťažkej životnej situácii. Čoraz viac oň ale žiadajú dlžníci, ktorí sú v produktívnom veku. Ako upozorňuje SITA, dokonca ide o ľudí s pravidelným a často nadštandardným príjmom.
Dostupné štatistiky hovoria, že až 97 percent prípadov osobného bankrotu končí nulovým výťažkom pre veriteľov. To znamená, že takmer väčšina prípadov končí bez úhrady, zatiaľ čo dlžníci sa svojich záväzkov zbavia pomerne rýchlo. Nakoľko ich nečaká žiaden finančný postih, osobný bankrot považujú za dobrý nástroj, ako sa zbaviť dlhov a pritom neprísť o žiadne peniaze navyše.
Alternatívou je splátkový kalendár
Osobný bankrot môže využiť prakticky ktokoľvek, a preto zasahuje jednotlivcov, rodiny, starých i mladých ľudí. Ako upozornil prezident Asociácie inkasných spoločností (ASINS) Martin Musil, systém by mal jednotlivé prípady rozlišovať. Nie je vhodné, aby mali rovnaké podmienky tí, ktorí sa dostali do finančných problémov bez vlastného pričinenia, a tí, ktorí osobný bankrot využijú ako pohodlnú skratku k zbaveniu sa dlhov.
„Keď niekto požiada o osobný bankrot, mal by sa najprv podrobiť osobnému auditu,“ myslí si Musil. Dodáva, že by bolo vhodné, aby sa preverilo, aké má dlhy, príjmy, majetok, výdavky a či sa skutočne nachádza v ťažkej životnej situácii.
Alternatívou k osobnému bankrotu je splátkový kalendár. Ten si však volí menej dlžníkov. Musil hovorí, že samotný dlžník by nemal mať možnosť sám sa rozhodnúť, či si zvolí konkurz alebo splátkový kalendár. Toto rozhodnutie by malo byť na pleciach sudcu, správcu alebo by mohlo rozhodnúť Centrum právnej pomoci. Rozhodnutiu by podliehalo objektívne posúdenie situácie.
Slovensko nutne potrebuje reformu
Musil zároveň pre portál SITA dodal, že oddlženie s nulovou úhradou by malo byť vyhradené len pre niektorých ľudí. Konkrétne pre tých, ktorí nemajú žiadnu schopnosť uhradiť ani minimálnu časť svojich dlhov.
O osobných bankrotoch Slovákov vás pravidelne informujeme aj my. Napríklad v auguste tohto roka zbankrotoval 88-ročný senior bez domova, o čom sa viac dočítate v samostatnom článku na tomto odkaze.
Vzhľadom na to, že osobný bankrot je jednoduchšou cestou než splátkový kalendár, ako sa zbaviť svojich dlhov, ľudia ho využívajú častejšie. ASINS spolu s odborníkmi z bankového a finančného sektora preto dlhodobo hovoria o potrebe sprísniť podmienky pre oddlženie formou konkurzu. Zároveň žiadajú, aby sa splátkový kalendár stal funkčnejšou alternatívou.
