Ministerstvo zdravotníctva plánuje rázny krok v boji proti rastúcej závislosti mladistvých – od januára 2026 chce zakázať predaj jednorazových elektronických cigariet a väčšiny ochutených nikotínových výrobkov. Proti tomuto zámeru sa však stavia ministerstvo financií, ktoré upozorňuje na konflikt s nedávno zavedenou spotrebnou daňou a negatívny vplyv na rozpočet. Téme sa venujú Správy STVR.
Boj proti závislosti mladistvých
Elektronické cigarety (tzv. vape), ktoré fungujú na princípe nahrievania ochutenej tekutiny s nikotínom, sa stali mimoriadne populárnymi najmä medzi mladými ľuďmi. Ministerstvo zdravotníctva vníma tento trend ako vážny problém a plánuje od januára 2026 zaviesť zákaz predaja jednorazových verzií týchto cigariet.
Zákaz by sa mal týkať aj väčšiny ostatných ochutených tabakových a nikotínových výrobkov, ktoré podľa rezortu lákajú deti a mládež príchuťami ako ovocie, kola či cukríky. Cieľom je znížiť dostupnosť a atraktivitu týchto produktov pre najzraniteľnejšiu skupinu.
Rezort financií je proti
Návrh ministerstva zdravotníctva však narazil na odpor ministerstva financií. To argumentuje, že takýto zákaz by mal negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie.
Kľúčovým problémom je podľa rezortu financií rozpor s už platnou novelou zákona o spotrebnej dani, ktorá tieto výrobky (vrátane náplní do e-cigariet) od istého času zdaňuje. Zavedenie úplného zákazu by tak išlo proti existujúcej legislatíve a pripravilo by štát o príjmy z tejto dane.
Jednorazové e-cigarety nie sú “zdravšie fajčenie”
Hoci sú jednorazové elektronické cigarety často marketingovo prezentované ako menej škodlivá alternatíva ku klasickým cigaretám, ich fajčenie je v skutočnosti veľmi nebezpečné, a to najmä pre mladých ľudí, na ktorých sú tieto produkty často cielené. Nebezpečenstvo pritom nespočíva len v jednej látke, ale v kokteile chemikálií a v samotnom princípe fungovania týchto zariadení.
Ústredným problémom je vysoký obsah nikotínu. Jednorazové e-cigarety často obsahujú nikotínové soli, ktoré umožňujú vdychovať oveľa vyššie koncentrácie nikotínu bez nepríjemného škrabania v hrdle. Nikotín je extrémne návyková látka, obzvlášť pre dospievajúci mozog, ktorý sa stále vyvíja (približne do 25. roku života).
Užívanie nikotínu v mladosti môže trvalo poškodiť časti mozgu zodpovedné za pozornosť, učenie, náladu a kontrolu impulzov. Vytvára sa silná závislosť, ktorá môže v budúcnosti viesť k fajčeniu klasických cigariet alebo k užívaniu iných návykových látok. Vysoké dávky nikotínu môžu u mladých spôsobovať aj akútne problémy ako kolapsy, poruchy pozornosti či úzkostné stavy.
Ďalším vážnym problémom je vdychovanie aerosólu, ktorý vzniká pri nahrievaní tekutej náplne (e-liquidu). Tento aerosól nie je len neškodná „para“. Obsahuje celý rad potenciálne škodlivých chemických látok. Základom náplne býva propylénglykol a rastlinný glycerín, ktoré samy o sebe nemusia byť pri požití škodlivé, no pri zahrievaní na vysokú teplotu sa rozkladajú a vytvárajú nové toxické zlúčeniny, ako sú formaldehyd, acetaldehyd a akroleín. Tieto látky sú známe karcinogény a dráždia dýchacie cesty. Aerosól tiež obsahuje jemné a ultrajemné častice, ktoré môžu prenikať hlboko do pľúc a spôsobovať zápaly.
Nebezpečenstvo predstavujú aj príchute. Práve atraktívne príchute (ovocné, cukríkové, kolové), ktoré sú typické pre jednorazové e-cigarety, sú hlavným lákadlom pre deti a mládež. Maskujú drsnú chuť nikotínu a robia experimentovanie oveľa príjemnejším. Niektoré z týchto dochucovadiel, ako napríklad diacetyl (používaný pre maslovú príchuť), sú spájané s vážnym a nezvratným ochorením pľúc známym ako „popcornové pľúca“ (bronchiolitis obliterans).
Hoci presné dlhodobé účinky všetkých vdychovaných dochucovadiel nie sú známe, mnohé z nich neboli nikdy testované na bezpečnosť pri inhalácii. Aerosól napokon môže obsahovať aj ťažké kovy (ako nikel, cín, olovo), ktoré sa uvoľňujú zo žhaviacej špirály a ďalších častí zariadenia.
