Ani tretí konsolidačný balíček v hodnote 2,7 miliardy eur nemusí stačiť na to, aby Slovensko zastavilo svoje zadlžovanie a udržalo verejný dlh pod kľúčovou hranicou 60 % HDP. Upozorňuje na to ekonóm spoločnosti Finax Patrik Kindl, podľa ktorého sú navrhnuté opatrenia nedostatočné a nemajú dlhodobý efekt, informuje denník Teraz.sk.
Dlh bude naďalej rásť
Podľa Kindla predstavené opatrenia síce prispejú k spomaleniu rastu dlhu, no zadlžovať sa budeme aj naďalej. Z oficiálneho strednodobého fiškálneho plánu Slovenska podľa neho vyplýva, že sa v najbližších rokoch budeme pohybovať nad úrovňou 60-percentného dlhu voči HDP.
Tým pádom pravdepodobne nenaplníme cieľ, ktorý nám vyplýva z reformy pravidiel Európskej únie a zo slovenského zákona o dlhovej brzde.
Pochybná konsolidácia
Ekonóm priblížil, že najväčšiu časť konsolidácie majú tvoriť úspory na výdavkoch štátu vo výške 1,3 miliardy eur. Kroky ako zrušenie valorizácie platov štátnych zamestnancov či zníženie ich počtu sú podľa neho správne, no z prezentovaného návrhu nie je vôbec jasné, ako sa má takáto vysoká suma reálne ušetriť.
Pri zvyšovaní daní vidí tiež riziká. Zvýšenie progresivity dane z príjmov sa síce dotkne najmä vyššie zarábajúcich, ktorých spotrebu by to nemalo výrazne ovplyvniť, no má to aj druhú stránku. Kindl varoval, že vyššie dane môžu odradiť kvalifikovaných ľudí od práce na Slovensku, prípadne motivovať k odchodu tých, ktorí tu už pracujú. Finálny výber tejto dane tak môže byť oveľa nižší, ako vláda očakáva, a navyše to môže negatívne ovplyvniť rast ekonomiky.
Zároveň poukázal na masívne zvýšenie odvodovej zaťaženosti. Zvýšenie zdravotných odvodov zamestnancov má priniesť až 358 miliónov eur a zvýšenie minimálnych sociálnych odvodov živnostníkov ďalších 102 miliónov eur. Na záver dodal, že konsolidačné opatrenia by mali byť oveľa viac zamerané na výdavkovú stranu rozpočtu, teda na reálne šetrenie štátu.
Zoderú nás zbytočne?
Na základe analýzy ekonóma sa dá dospieť k veľmi nepríjemnému záveru. Súčasné opatrenia sú síce nevyhnutné, no pravdepodobne nedostatočné, čo znamená, že bolesť, ktorú prinesú, nemusí viesť k úplnému vyliečeniu, a preto je takmer isté, že v budúcnosti budú musieť prísť ďalšie, ešte tvrdšie kroky.
Ak sa na to pozrieme z pohľadu otázky, či nás štát „zoderie“ zbytočne, odpoveď nie je úplne jednoznačná. Tieto opatrenia nie sú úplne zbytočné, pretože sú nevyhnutné na to, aby sa aspoň spomalilo tempo, akým sa krajina zadlžuje. Bez nich by bol rast dlhu ešte rýchlejší a situácia ešte horšia.
V tomto zmysle teda nejde o zbytočnú bolesť. Problém je však v tom, že tieto kroky pravdepodobne nebudú stačiť na dosiahnutie kľúčového cieľa – stabilizovať dlh a udržať ho pod kritickou hranicou 60 % HDP.
Z tohto pohľadu podstupujú občania a firmy reálnu obeť (v podobe vyšších daní, odvodov a zrušených sviatkov), no konečný výsledok – teda zdravé a udržateľné verejné financie – sa zrejme nedostaví. V tomto zmysle môže byť táto bolesť vnímaná ako nedostatočná a teda čiastočne márna, pretože nerieši koreň problému.
Obávané opatrenia majú blízko k realite
Z uvedeného celkom jasne vyplýva, že ak súčasný balíček nezastaví rast dlhu a ten zostane nad kritickou úrovňou, problém sa bude len prehlbovať. Vyšší dlh znamená vyššie úroky, ktoré musí štát platiť, a potenciálne aj zhoršenie ratingu krajiny, čo by financovanie dlhu ešte viac predražilo. Vláda (či už táto, alebo budúca) tak bude v blízkej budúcnosti postavená pred nevyhnutnosť konať znova.
Keďže tento balíček už siahol na relatívne „ľahšie“ ciele (zrušenie sviatkov, mierne zvýšenie odvodov, progresívna daň), ďalšie kolá konsolidácie by už museli byť oveľa bolestivejšie a štrukturálnejšie.
To by mohlo znamenať napríklad plošné zvyšovanie DPH, výraznejšie znižovanie počtu štátnych zamestnancov, rušenie veľkých sociálnych programov alebo zásadné reformy dôchodkového či zdravotného systému, ktorým sa táto vláda zatiaľ vyhýba. Súčasný balíček teda môžeme vnímať ako (pravdepodobne) len prvú etapu uťahovania opaskov, po ktorej budú musieť nasledovať ďalšie.
