Poslanci Európskeho parlamentu (EP) v utorok 9. septembra schválili nové pravidlá, ktoré majú zmeniť spôsob, akým sa v Európskej únii vyrábajú, používajú a likvidujú vozidlá. Cieľom opatrenia EÚ je podporiť prechod automobilového priemyslu na obehové hospodárstvo, znížiť jeho vplyv na životné prostredie a celkovo zvýšiť jeho udržateľnosť. Téme sa venujú Správy STVR.
Za návrh nového nariadenia hlasovalo 431 europoslancov, 145 bolo proti a 76 sa zdržalo. Legislatíva sa bude vzťahovať na celý životný cyklus vozidiel – od úvodného návrhu a konštrukcie až po finálne spracovanie po skončení ich životnosti. Cieľom je posilniť udržateľnosť celého recyklačného odvetvia. Z pôsobnosti pravidiel budú vyňaté len niektoré kategórie, ako sú vozidlá pre ozbrojené sily, hasičské a záchranné zložky či historické vozidlá s osobitným kultúrnym významom.
Dizajn pre demontáž a opätovné použitie
Jednou z kľúčových požiadaviek EÚ bude, aby automobilky navrhovali nové vozidlá s ohľadom na ich budúcu demontáž. V praxi to znamená, že konštrukcia áut musí umožniť, aby sa čo najviac ich častí a súčiastok dalo v autorizovaných spracovateľských zariadeniach ľahko odmontovať.
Tým sa zjednoduší ich prípadná výmena, opätovné použitie, renovácia alebo samotná recyklácia, pokiaľ to bude technicky možné.
EÚ zavedie aj povinné kvóty
EÚ tiež schválila zavedenie povinného podielu recyklovaných materiálov pri výrobe. Podľa nových pravidiel bude musieť plast použitý v každom novom type vozidla obsahovať minimálne 20 percent recyklovaného plastu. Táto povinnosť má začať platiť do šiestich rokov od nadobudnutia účinnosti nariadenia.
V dlhodobejšom horizonte, do desiatich rokov od účinnosti, by sa mal tento povinný podiel zvýšiť na 25 percent. Parlament však do návrhu zahrnul podmienku, že k tomuto zvýšeniu dôjde len v prípade, ak splnenie cieľa nesťažia nadmerne vysoké ceny potrebných recyklovaných plastov na trhu.
Čo to znamená pre vodičov?
Pre vodičov a majiteľov áut nebudú tieto zmeny viditeľné na prvý pohľad, no prejavia sa v dlhodobom horizonte a prinesú so sebou potenciálne výhody aj nevýhody. V podstate ide o zásadnú zmenu v tom, ako sa autá navrhujú, a to ovplyvní celý ich životný cyklus od kúpy až po likvidáciu.
Či je to prínosná zmena, závisí od uhla pohľadu. Pre životné prostredie a spoločnosť ako celok je to jednoznačne prínos, pretože to znižuje množstvo odpadu a šetrí zdroje. Pre samotného vodiča sú však dopady zložitejšie. Najväčším pozitívom by mohla byť jednoduchšia a lacnejšia údržba a opravy vozidiel.
Ak budú musieť byť autá navrhnuté tak, aby sa dali ľahko rozobrať, výmena poškodeného dielu – napríklad svetlometu, elektronického modulu alebo časti nárazníka – by mohla byť pre mechanikov rýchlejšia a menej prácna.
To by sa v konečnom dôsledku mohlo premietnuť do nižších cien za prácu v servisoch. Zároveň sa očakáva, že sa výrazne zlepší trh s použitými, repasovanými a renovovanými náhradnými dielmi, čo dá majiteľom starších áut lacnejšiu alternatívu k drahým novým dielom.
Zdraženie nových vozidiel?
Na druhej strane, je tu aj pravdepodobná nevýhoda, a tou je potenciálne vyššia kúpna cena nových vozidiel predávaných v EÚ. Nové požiadavky na dizajn, vývoj a použitie certifikovaných recyklovaných materiálov zvýšia výrobné náklady automobiliek.
Je takmer isté, že tieto dodatočné náklady sa aspoň čiastočne prenesú na koncového zákazníka. Vodič si tak pri kúpe nového auta môže priplatiť za to, že je ekologickejšie a ľahšie opraviteľné.
V konečnom dôsledku to pre vodičov znamená, že sa budú stretávať s autami, ktoré sú od základu navrhnuté s ohľadom na udržateľnosť. Zmena môže priniesť dlhodobé úspory na opravách, no za cenu vyššej počiatočnej investície. Predstavuje to teda istý kompromis – platíme viac na začiatku za produkt, ktorý je šetrnejší k planéte a v budúcnosti by mohol byť lacnejší na údržbu.
