Vodiči na Slovensku pocítili v prvom septembrovom týždni najvýraznejší nárast cien pohonných hmôt spomedzi okolitých krajín. Zatiaľ čo v susedných štátoch došlo len k miernym zmenám alebo stagnácii, ceny benzínu a nafty na slovenských čerpacích staniciach išli hore o tri centy (pri oboch). V najbližšom týždni sa však očakáva upokojenie situácie. Na základe informácií denníka Teraz to píšu Autoviny.sk.
Analýza vývoja cien v období od 1. do 8. septembra ukázala, že slovenskí motoristi čelili najväčšiemu zdražovaniu. Cena benzínu na Slovensku stúpla z 1,50 eura na 1,53 eura a nafta z 1,42 eura na 1,45 eura za liter.
Pre porovnanie, v Českej republike zdražel benzín aj nafta len o jeden cent. V Poľsku stúpla cena benzínu o cent, zatiaľ čo nafta zostala na rovnakej úrovni. V Nemecku zostal benzín bez zmeny a nafta zdražela o jeden cent. Úplne stabilné ceny si udržalo Rakúsko, kde sa nemenili ceny benzínu ani nafty. Podobný nárast ako na Slovensku zaznamenalo len Maďarsko, avšak iba v prípade benzínu, ktorý tiež zdražel o tri centy.
Ceny benzínu a nafty majú stagnovať
Ako-tak dobrou správou je, že podľa Mateja Bajzíka, analytika finančných trhov XTB, by mali v nadchádzajúcom týždni ceny benzínu a nafty stagnovať. Tento vývoj pripisuje zmiešaným signálom na globálnom trhu s ropou.
V uplynulom týždni reagoval trh s ropou na viacero geopolitických udalostí. Jednou z nich bolo opätovné napätie na Blízkom východe po správe o izraelskom útoku na vedenie Hamasu v Katare. Analytik priblížil, že ceny ropy bezprostredne po tejto správe vyskočili, keďže investori do nich započítali rizikovú prirážku. Tento nárast sa však neskôr vymazal, pretože nedošlo k priamemu narušeniu dodávok suroviny.
Druhým významným faktorom, ktorý vplýva na ceny pohonných hmôt, boli informácie o tom, že americký prezident Donald Trump vyzval Európsku úniu, aby zaviedla 100-percentné clá na dovoz tovaru z Číny a Indie. Keďže obe tieto krajiny patria k najväčším odberateľom ruskej ropy, takéto clá by mohli obmedziť jej export, no zároveň by vyvolali nové napätie v globálnom obchode.
A čo dlhodobé hľadisko?
To, žiaľ, nie je úplne ružové. Jedným z hlavných dôvodov je blížiaci sa dátum prijatia systému ETS II, ktorý predstavuje jeden z z najzásadnejších krokov Európskej únie v rámci dekarbonizácie a na ceny pohonných hmôt bude mať priamy a citeľný vplyv.
ETS II je nový systém obchodovania s emisnými povolenkami, ktorý sa od roku 2027 začne vzťahovať na dva nové sektory, a to cestnú dopravu a budovy. Doterajší systém ETS pokrýval len ťažký priemysel a energetiku.
Princíp je jednoduchý. EÚ stanoví celkový strop (limit) na množstvo emisií CO2, ktoré môžu tieto sektory vyprodukovať. Povinnosť nakupovať emisné povolenky za každú tonu CO2 však nebudú mať priamo občania, ale distribútori pohonných hmôt (veľkoobchodníci, rafinérie). Títo dodávatelia si budú musieť za palivo, ktoré uvádzajú na trh, nakúpiť zodpovedajúce množstvo povoleniek.
Náklady na nákup týchto povoleniek si distribútori, samozrejme, premietnu do veľkoobchodnej a následne aj do maloobchodnej ceny benzínu a nafty. Pre vodiča to znamená, že cena za liter paliva sa navýši presne o túto novú „uhlíkovú prirážku“. Výška zdraženia bude závisieť od trhovej ceny emisnej povolenky, ktorú EÚ v počiatočnej fáze zastropovala na úrovni 45 eur za tonu CO2, aby zabránila extrémnym cenovým šokom.
Podľa prepočtov to pri tejto stropnej cene znamená zvýšenie ceny pohonných hmôt o približne 10 až 12 centov za liter (plus DPH). Vodiči sa tak musia pripraviť na to, že od roku 2027 bude tankovanie štrukturálne drahšie. Cieľom tohto opatrenia je vytvoriť ekonomický tlak na znižovanie spotreby fosílnych palív a motivovať ľudí aj firmy k prechodu na alternatívy, ako sú elektromobily, verejná doprava alebo úspornejšie vozidlá.
