Vládni predstavitelia ubezpečili verejnosť, že ďalšie zvyšovanie dane z pridanej hodnoty sa nechystá. Premiér Robert Fico vyhlásil, že správy o zvažovaní vyššej DPH sú nepravdivé a v politických kruhoch takýto návrh vôbec neexistuje. Téma sa pritom objavila počas rokovaní, na ktorých sa riešili aj ceny energií pre rok 2026, a to v čase, keď mnohé domácnosti sledujú vývoj cien s rastúcim napätím.
Energetické ceny pod kontrolou
Koaličná rada sa v uplynulých dňoch dohodla na tom, že štát zachová cenové kompenzácie pre plyn, teplo a elektrinu. Opatrenie má zasiahnuť približne 90 percent domácností, pričom jeho cieľom je zabrániť tomu, aby účty ľuďom od roku 2026 vyskočili až o tretinu. Podľa vlády by takýto nárast znamenal výrazný zásah do rodinných rozpočtov a ohrozil by finančnú stabilitu tisícov domácností naprieč krajinou.
Finančný dosah kompenzácií na štátnu kasu sa odhaduje na 435 miliónov eur. Hoci ide o významnú položku, predstavitelia vlády tvrdia, že ochrana občanov pred prudkým zdražením má prednosť pred šetrením v tejto oblasti. Podobné opatrenia štát využil už počas energetickej krízy, ktorá zasiahla Európu pred niekoľkými rokmi.
Rozpočtová disciplína a politické spory
Spoločným menovateľom rokovaní bolo aj nastavovanie základných parametrov rozpočtu a plán konsolidácie verejných financií. Fico zdôraznil, že je nevyhnutné hľadať úspory bez toho, aby boli poškodené nízko a stredne príjmové skupiny obyvateľstva. K šíreniu informácií o zvyšovaní DPH sa podľa neho dostali špekulácie, ktoré majú len politický cieľ a neprinášajú konštruktívne riešenia.
Koalícia sa pritom snaží balansovať medzi tlakom na rozpočtovú disciplínu a politickým záväzkom udržať sociálne opatrenia. Analytici upozorňujú, že rastúci dlh a náklady na energetické dotácie môžu v budúcnosti vytvoriť napätie v štátnych financiach, čo si vyžiada hľadanie iných zdrojov príjmov alebo úspor.
Čo čaká občanov po roku 2026
Od januára 2026 budú teda väčšine domácností ceny energií vyrovnávať štátne kompenzácie. Znamená to, že účty za energie by mali rásť pomalšie ako inflácia, čo môže pomôcť aj spotrebe. Pre približne desatinu domácností, ktoré do systému nebudú zahrnuté, však platí, že sa budú musieť pripraviť na plnú trhovú cenu.
Otázkou zostáva, ako sa štátu podarí financovať tieto kompenzácie v ďalších rokoch, a či sa nenájde politická vôľa pre iné formy podpory. V prípade, že trhové ceny po roku 2026 výrazne stúpnu, tlak na rozpočet môže byť ešte väčší než dnes.
Aj keď vláda tvrdí, že dane sa zvyšovať nebudú, verejnosť bude citlivo vnímať každý ďalší krok v rozpočtovej politike. Ak by sa ekonomická situácia zhoršila, koalícia sa môže dostať pred otázku, či prioritou zostane sociálna ochrana, alebo stabilita verejných financií. Odpoveď na to prinesú až najbližšie mesiace a rozhodnutia, ktoré ešte nie sú na stole.
