Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) rozvírila debatu o dôchodkoch, keď vo svojej najnovšej správe odporučila zrušiť takzvanú prvú valorizáciu pre novopriznané dôchodky. Podľa analytikov rady ide o systémovú chybu, ktorá nespravodlivo zvýhodňuje čerstvých dôchodcov a stojí štát stovky miliónov eur. Ministerstvo práce a odbory však s návrhom ostro nesúhlasia, píše denník Pravda.
Dvojitá kompenzácia inflácie alebo spravodlivá úprava?
Jadro sporu spočíva v tom, ako sa počíta nový dôchodok. Podľa člena RRZ Martina Šustera je v súčasnosti inflácia kompenzovaná dvakrát. Prvýkrát sa prejaví v priemernej mzde z predchádzajúceho roka, z ktorej sa dôchodok vypočíta. Následne sa však táto suma opäť automaticky zvýši o infláciu v rámci prvej valorizácie.
RRZ tvrdí, že práve tento mechanizmus „dvojitej kompenzácie“ je nespravodlivý voči skôr narodeným dôchodcom a v rokoch 2023 a 2024 stál za extrémne výhodnými predčasnými dôchodkami. Táto vlna, počas ktorej odišlo do penzie o 60-tisíc ľudí viac ako zvyčajne, bude podľa prepočtov stáť verejné financie do roku 2031 až 1,5 miliardy eur. Zrušenie prvej valorizácie by podľa RRZ túto systémovú chybu opravilo.
Varovanie pred zásahom do príjmov seniorov
S týmto názorom však nesúhlasí ministerstvo práce ani odbory. Ekonomický analytik Konfederácie odborových zväzov Jan Košč argumentuje, že ide o nesystémový škrt, ktorý by tvrdo zasiahol najmä nových dôchodcov s nízkymi príjmami.
Podľa neho je prvá valorizácia dôležitá, pretože prispôsobuje výšku čerstvo priznanej penzie aktuálnym životným nákladom. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny sa tiež vyjadrilo, že s návrhom na znižovanie novopriznaných dôchodkov nesúhlasí.
Jednoduchá zmena s otáznikom
Podľa RRZ by išlo o technicky veľmi jednoduchú zmenu v zákone a ideálny čas na jej uskutočnenie je práve rok 2025, kedy je inflácia nízka a dopad na nových dôchodcov by bol minimálny. Cieľom podľa nich nie je šetriť na dôchodcoch, ale opraviť systémovú chybu.
Odborári však oponujú, že namiesto takýchto čiastkových a sporných škrtov potrebuje Slovensko širokú a odbornú diskusiu o celkovom a dlhodobom nastavení dôchodkového systému, ktorý čelí demografickej kríze.
Prečo potrebujú meniť dôchodok?
Potreba neustále upravovať dôchodky, ako to navrhuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, pramení z jedného zásadného a dlhodobého problému: slovenský dôchodkový systém je v súčasnej podobe neudržateľný a neefektívny. Návrh na zrušenie prvej valorizácie je len pokusom o opravu jednej z viacerých systémových chýb, ktoré túto neudržateľnosť prehlbujú.
Dôvodom, prečo je systém neudržateľný, je predovšetkým demografická kríza. Na dôchodky sa skladajú pracujúci ľudia zo svojich odvodov. Keďže sa na Slovensku rodí čoraz menej detí a populácia starne, v budúcnosti bude čoraz menej pracujúcich prispievať na penzie čoraz väčšiemu počtu dôchodcov. Tento problém ešte zhoršili nedávne politické rozhodnutia, ako napríklad extrémne výhodné podmienky pre odchod do predčasného dôchodku v rokoch 2023 a 2024, ktoré podľa RRZ budú stáť štátnu kasu až 1,5 miliardy eur.
Okrem toho je systém aj neefektívny a nespravodlivý, pretože obsahuje chyby, ktoré vytvárajú obrovské rozdiely medzi dôchodcami. Práve kritizovaná prvá valorizácia je toho príkladom. Spôsobuje, že výška dôchodku nezávisí len od toho, koľko ste celý život pracovali a zarábali, ale aj od toho, v ktorom roku ste sa trafili do odchodu do dôchodku. To vedie k absurdným situáciám a nespravodlivosti.
Prísnych opatrení je viac
Okrem tohto návrhu sa dôchodcov týkajú aj ďalšie zmeny. Najzásadnejšou je zrušenie rodičovského dôchodku v jeho pôvodnej forme. V roku 2025 tak seniori o túto dávku úplne prídu a nahradí ju nový systém dobrovoľnej asignácie 2 % z dane, z ktorého dostanú peniaze prvýkrát až v roku 2026.
Tento ročný výpadok príjmu má čiastočne kompenzovať štedrejší 13. dôchodok, ktorý bude vyplatený v decembri 2025. Seniorov sa dotkne aj zvýšenie DPH na niektoré potraviny, čo pocítia pri každodenných nákupoch.
V konečnom dôsledku sa teda ukazuje, že dôchodkový systém na Slovensku nie je len neefektívny, ale čelí existenčnej hrozbe. Namiesto hľadania dlhodobých a systémových riešení, ktoré by boli bolestivé, ale nevyhnutné, sa vlády často uchyľujú ku krátkodobým a populistickým krokom. Aktuálny návrh RRZ je pokusom o technickú opravu jednej z chýb, no ako upozorňujú odborári, aj táto zmena by mohla negatívne dopadnúť na najzraniteľnejších seniorov.
