Slovensko čelí hrozbe, že pre dlhodobé nedostatky v boji proti praniu špinavých peňazí bude zaradené na medzinárodný šedý zoznam. Situáciu podľa expertov ešte zhoršili nedávne legislatívne zmeny, ako je novela Trestného zákona či zrušenie špeciálnej prokuratúry. Ministerstvo vnútra aktuálne pracuje na novej stratégii, ktorá má tieto nedostatky odstrániť, informujú Správy STVR.
Prísne sledovanie a kritika od EÚ
Výbor expertov Rady Európy, známy ako Moneyval, zaradil Slovensko ešte v decembri minulého roka do prvej sankčnej zóny a krajina je odvtedy pod prísnejším dohľadom. Dôvodom sú dlhodobé a neriešené nedostatky, o ktorých štát vie už od hodnotenia v roku 2020. Moneyval vyčíta Slovensku najmä nízky počet finančných vyšetrovaní a nedostatočné konfiškácie majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti. Problémom sú aj nepresné a neaktuálne registre konečných užívateľov výhod.
Ekonóm Viliam Páleník uviedol, že z odporúčaní sa doteraz podarilo splniť len málo. Naopak, situáciu podľa neho ešte zhoršili kľúčové legislatívne zmeny presadené súčasnou vládou – novela Trestného zákona, prebudovanie NAKA a zrušenie špeciálnej prokuratúry. Tieto kroky podľa neho viedli k tomu, že počet nových finančných vyšetrovaní je veľmi malý.
Reakcia štátnych orgánov
Ministerstvo vnútra potvrdilo, že na odstránení nedostatkov pracuje a vytvorilo na tento účel aj expertnú skupinu. Zároveň však dodalo, že problémy sa prelínajú a týkajú sa aj iných dotknutých subjektov.
Svoju úlohu v systéme zohráva aj Národná banka Slovenska (NBS). Jej hovorca Peter Majer vysvetlil, že NBS posudzuje kvalitu postupov vo finančných inštitúciách. Ak zistí nedostatky, nariadi ich nápravu a v prípade vážnych porušení môže udeliť aj peňažnú pokutu.
Aké sú riziká “šedého zoznamu”?
Ak sa Slovensku nepodarí situáciu zlepšiť a splniť odporúčania do roku 2028, hrozí mu zaradenie na takzvaný šedý zoznam. Podľa Viliama Pálenika to síce nie je priama finančná sankcia, ale má formu morálneho apelu zo strany iných krajín.
Dôsledky sú však veľmi konkrétne a ekonomicky bolestivé. Takéto hodnotenie podľa neho negatívne ovplyvňuje pohyb kapitálu a zvyšuje rizikovosť krajiny. Z dlhodobého hľadiska to zhoršuje investičnú pozíciu Slovenska, čo sa už podľa neho čiastočne prejavilo v poklese investícií, a to je pre krajinu veľmi nebezpečné.
Negatívne dopady by sa postupne preliali do celej ekonomiky a v konečnom dôsledku by ich pocítili aj bežní ľudia, a to najmä cez skomplikovanie finančných transakcií, zhoršenie podnikateľského prostredia a celkové oslabenie ekonomiky.
Pre bežného občana by sa to prejavilo napríklad pri komunikácii so zahraničnými bankami. Ak by ste si chceli poslať peniaze zo zahraničia na Slovensko, alebo naopak, vaša platba by mohla byť podrobená oveľa prísnejšej kontrole, mohla by sa oneskoriť alebo by ju zahraničná banka mohla dokonca úplne odmietnuť, pretože by Slovensko považovala za rizikovú krajinu z pohľadu prania špinavých peňazí.
Rovnako by mohli mať problém aj slovenskí podnikatelia pri otváraní si účtov v zahraničí alebo pri bežných obchodných transakciách so zahraničnými partnermi.
Oveľa vážnejší by bol však dlhodobý dopad na investičnú pozíciu Slovenska v rámci EÚ. Ako upozornil ekonóm Viliam Páleník, takéto hodnotenie negatívne ovplyvňuje pohyb kapitálu a zvyšuje rizikovosť krajiny. Zahraniční investori by boli menej ochotní investovať na Slovensku, čo by znamenalo menej nových tovární, menej inovácií a v konečnom dôsledku menej nových a dobre platených pracovných miest.
Tento pokles investícií, ktorý sa už podľa Páleníka čiastočne prejavil, je pre krajinu z dlhodobého hľadiska veľmi nebezpečný. Viedol by k pomalšiemu hospodárskemu rastu, pomalšiemu rastu miezd a celkovému zníženiu životnej úrovne. V skratke, hoci šedý zoznam nie je priama pokuta, funguje ako varovný signál pre medzinárodné finančné spoločenstvo, ktorý môže viesť k postupnému ekonomickému chladnutiu a izolácii krajiny, čo v konečnom dôsledku pocíti každý občan.
