Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) vyjadrila zásadný nesúhlas s návrhom Rady Európskej únie (EÚ), ktorý chce zaviesť nový vlastný zdroj pre rozpočet Únie vo forme paušálneho príspevku založeného na obrate veľkých podnikov. Zamestnávatelia považujú tento návrh, známy ako Korporátny zdroj pre Európu (CORE), za nesystémový, nebezpečný a neprijateľný. Téme sa venuje denník SME.
Daň z obratu ako nový príjem pre EÚ
Podľa návrhu by veľké podniky platili príspevok priamo do rozpočtu EÚ, ktorý by bol vypočítaný z ich celkového obratu. Zamestnávatelia však zdôrazňujú, že Európska únia nie je štát a podľa zmluvných princípov nemá mať vlastné daňové príjmy.
Prezident RÚZ Miroslav Kiraľvarga uviedol, že zavádzanie priamych daní obchádza tieto princípy a smeruje k nelegitímnej federalizácii. Zároveň dodal, že podnikatelia by nemali žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť, ako by sa tieto zdroje využili.
Nespravodlivý a nebezpečný precedens
Podľa viceprezidenta RÚZ Roberta Spišáka je navrhovaná daň diskriminačná a nespravodlivá, pretože sa zameriava na veľké firmy, ktoré sú kľúčovým pilierom európskeho hospodárstva. Najväčším problémom je však fakt, že daň je založená na obrate a nijakým spôsobom nezohľadňuje zisk, náklady, investície ani cyklickosť jednotlivých odvetví. Podľa Spišáka takýto prístup v podstate zdaňuje „veľkosť“ a samotnú schopnosť podnikať.
Zároveň varuje, že zavedenie ďalšieho daňového bremena opäť podkope konkurencieschopnosť európskych podnikov, ktoré už dnes čelia enormným nákladom, od cien energií až po prísne regulačné požiadavky. Tým sa podľa neho len prehlbuje rozdiel medzi EÚ a jej globálnymi konkurentmi. Únia zamestnávateľov považuje zavádzanie nových daní v čase spomalenej investičnej aktivity a rastúcej globálnej neistoty za krátkozraké.
Hovoria jasné „nie“
Z týchto dôvodov RÚZ verejne vyzýva predsedu vlády Roberta Fica a ministra financií Ladislava Kamenického, aby sa proti tomuto návrhu na úrovni Rady EÚ jasne a rázne postavili. Rovnako apeluje aj na poslancov Národnej rady SR a slovenských europoslancov, aby schválenie tohto návrhu odmietli.
Daň aj pre bežný ľud
Hoci sa na prvý pohľad zdá, že navrhovaná daň z obratu je problémom len pre veľké korporácie, v skutočnosti by jej zavedenie malo priamy a negatívny dopad aj na bežných ľudí a domácnosti, a to hneď niekoľkými spôsobmi. Funguje tu princíp prepojených nádob, kde sa zvýšené náklady a záťaž veľkých firiem nevyhnutne prelejú do celej ekonomiky a v konečnom dôsledku ich zaplatí spotrebiteľ.
Najpriamejším a najrýchlejšie citeľným dôsledkom by bol nárast cien v obchodoch. Daň z obratu, na rozdiel od dane zo zisku, nezohľadňuje náklady ani ziskovosť firmy. Je to v podstate prirážka k celkovým tržbám. Veľké spoločnosti, ktoré by boli touto daňou zaťažené, by sa tento nový náklad snažili kompenzovať, a najjednoduchšou cestou je premietnuť ho do cien svojich výrobkov a služieb.
Pre bežného človeka by to znamenalo, že by si priplatil za širokú škálu tovarov – od potravín a drogérie, cez elektroniku, až po automobily. V podstate by táto „daň pre veľkých“ fungovala ako skrytá a plošná spotrebná daň, ktorá by ďalej zvyšovala infláciu a znižovala kúpnu silu obyvateľstva.
Vážnym rizikom je aj ohrozenie pracovných miest a miezd. Ako upozornili zamestnávatelia, ďalšie daňové zaťaženie by znížilo konkurencieschopnosť európskych firiem voči globálnym rivalom z Ameriky a Ázie. Menej konkurencieschopné firmy majú menej zákaziek, čo vedie k obmedzovaniu výroby a v horšom prípade k prepúšťaniu.
Aj keby k masovému prepúšťaniu nedošlo, firmy pod tlakom vyšších nákladov by mali oveľa menší priestor na zvyšovanie platov svojich zamestnancov. Pre bežného človeka by to znamenalo väčšiu neistotu v zamestnaní a pomalší, ak nie žiadny, rast mzdy.
V neposlednom rade by toto opatrenie nepriamo zasiahlo aj malých a stredných podnikateľov. Veľké korporácie sú často na vrchole rozsiahlych dodávateľských reťazcov. Ak budú čeliť vyššiemu daňovému zaťaženiu a poklesu dopytu, budú tlačiť na znižovanie cien u svojich menších dodávateľov. Pre mnohé malé slovenské firmy, ktoré sú závislé od objednávok od veľkých nadnárodných spoločností, by to znamenalo zhoršenie podmienok, nižšie marže a menší priestor na vlastný rozvoj.
